Koniec! (34. nedeľa v Cezročnom období – Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme)
Spoločne kráčať (Syn odos)
Veľmi sa mi páči, ako tretie
vydanie Rímskeho misála upresnilo názov dnešnej slávnosti – zo slávnosti
Krista Kráľa máme slávnosť Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme.
Krásne vyjadrenie! Náš Kráľ! Kráľ neba i zeme! Náš Pán je
naším Kráľom, ale tiež Kráľom všetkého.
Z tohto
pohľadu sú dnešné čítania na konci cirkevného roka veľmi pozitívne
a povzbudzujúce. Odhaľujú totiž jednu zásadnú pravdu – pre veriaceho
človeka neexistuje niečo ako koniec. Definitívny koniec. Stačí sa pozrieť na
dnešné evanjelium a dialóg Krista a kajúceho lotra. Tí, čo na nich
hľadeli, videli ich koniec. Definitívny koniec na kríži. Ale lotor (!) videl
ďalej. Zomierajúcemu Kristovi povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho
kráľovstva."
A Ježiš tiež videl ďalej. Ako by mu ináč mohol povedať: „Dnes budeš so mnou v raji"? Obaja mali perspektívu,
ktorú nemohla smrť zničiť.
V tomto význame vnímam aj
dnešné responzórium zo 122. žalmu: „S radosťou pôjdeme do domu Pánovho." To je
perspektíva pre každého veriaceho. V kontexte tejto nedele a dnešných
čítaní sa netýka vstupovania do nejakého kostola, ale toho, že keď pre nás
nastane koniec tu na zemi, tak pôjdeme ďalej – s radosťou do Pánovho domu.
Domov, kde už nikdy nebude nijaký koniec.
Ak sa
ti tomu nechce veriť, prečítaj si Pavlov chválospev na Krista z Listu
Kolosanom, ktorý tvorí dnešné druhé čítanie (1, 12 – 20). Boh urobil veľké
veci – a nie nejakému svetu, ale mne i tebe. Preniesol nás
z moci tmy do kráľovstva svojho milovaného Syna. To sa stalo pri krste
a my odvtedy žijeme ako kráľovské deti. Daroval nám odpustenie hriechov.
Sme vykúpení!
Tak
nežime ako žobráci! Veď Boh je náš Otec! „Milosrdný a milostivý,
zhovievavý a veľmi láskavý!" Preto si s radosťou nacvičujme tento
týždeň každý deň putovanie do Pánovho domu – to posledné, ktoré nás každého
skôr či neskôr čaká. Pripomínaj si to, keď pôjdeš do kostola. Pripomínaj si to,
keď budeš večer zaspávať. Pripomínaj si to, keď si budeš sadať za volant. Mysli
na to, keď pôjdeš k lekárovi na nejaké vyšetrenie, hoci aj banálne. „Pôjdeme
do domu Pánovho. S radosťou." To chce nácvik. Začni už dnes, aby si bol
pripravený, keď príde kríž a koniec, ktorý nie je koniec. Čaká ťa tvoj
Kráľ!
PS. Po
prečítaní tohto textu mi prišla na um ešte jedna vec. Do domu Pánovho sa nik
z nás nedostane sám. „Pôjdeme." Sme spoločenstvo. Usilovať sa vkĺznuť do
neba sám je nezmysel. Sme povolaní ísť spolu (syn odos). Tak to tak
robme. Nech nik okolo nás nie je sám.