(34. nedeľa v Cezročnom období – Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa
neba i zeme)
Teším sa, že Ježiš príde. Lebo
viem, že mu patrím. Som z tých rozptýlených oviec, ktoré Boh vyslobodil
a ujal sa ich, keď sa rozpŕchli v oblačnom a hmlistom čase
(pozri Ez 34, 12). Teším sa na deň, keď znova ožijem v Kristovi
(pozri 1 Kor 15, 22). Môžem sa na to pokojne a s dôverou
tešiť, lebo patrím Kristovi.
Možno
si pomyslíš, že to je odvážne tvrdenie. Ale je pravdivé. Lebo som zažil čas,
keď som mu nepatril, preto viem, aké to je patriť Kristovi a aké to je
Kristovi nepatriť.
Ak sa
chceš aj ty tešiť na Ježišov príchod, tak len skontroluj, či mu patríš. Či
Ježišovi patrí tvoje zmýšľanie, tvoje hovorenie, tvoje konanie. Či je Ježiš pre
teba prvý vždy a všade. Ak je, tak sa raduj, lebo Ježiš príde! Ak nie je,
rýchlo to naprav. Stačí „ľutujem". Sviatosť zmierenia, ak treba. „Spomeň si na
mňa..." Je také jednoduché patriť Ježišovi. Vždy, stále, za každých okolností.
Ale treba na to vynaložiť každodenné úsilie. Od otvorenia očí až po nočný
sen...
Ak si
celý liturgický rok so mnou hľadal Boha (tak som nazval tohoročný seriál textov
– Hľadači Boha), tak si myslím, že patríš medzi tých, čo sa tešia na Ježišov
príchod. Povedz o tom niekomu...
A pre
všetkých, ktorí sledujú – strácajúc Boží dar: čas – všelijaké kanály
vyvolávajúce strach z konca sveta, pridávam slová svätého Augustína: „Kto je bez starosti, spokojne
čaká, kedy príde jeho Pán. Lebo aká je to láska ku Kristovi, báť sa, aby
neprišiel? Bratia, nehanbíme sa? Milujeme, a bojíme sa, aby neprišiel. Máme ho
naozaj radi? Nemáme radšej svoje hriechy? Znenáviďme teda svoje hriechy a
milujme toho, ktorý príde potrestať hriechy. Príde, či chceme alebo nechceme.
To, že ešte neprichádza, neznamená, že nepríde. Príde, a nevieš kedy. Ale ak ťa
nájde pripraveného, nijako ti neuškodí, že to nevieš" (z Výkladu žalmov,
Ž 96).