Cesta radosti - Koho počúvaš? (4. nedeľa v Cezročnom období)
Starozákonné čítanie dnes
prisľubuje príchod proroka, ktorý bude taký, ba aj väčší ako Mojžiš. Pritom
Mojžiš je ten, ktorý robil divy a znamenia v Egypte a na celej
ceste Izraela do zasľúbenej zeme. Preto prísľub niekoho takého ako Mojžiš musel
v Izraeli rezonovať celé stáročia.
Evanjelium
hovorí o Ježišovom vystúpení v kafarnaumskej synagóge. Bolo to
vystúpenie s mocou, o ktorej sa hneď začalo hovoriť po celej
galilejskej krajine. Iste mnohým prišlo vtedy na um, čo prisľúbil Boh skrze Mojžiša
a boli zvedaví na ďalšie Ježišove skutky i slová...
Oba
texty trochu nečakane spája žalm. Akoby svojím zvolaním – „Pane, daj, aby sme
počúvali tvoj hlas a nezatvrdzovali si srdcia" – pripomínal celé dejiny
Izraela, plné odmietania prorokov a napokon aj odmietnutia Mesiáša. Ale to
isté sa týka aj Cirkvi, veriacich našej doby, keď ochotnejšie než skutočného
proroka Ježiša počúvame všelijakých „prorokov" – politikov, influencerov, podivných
uzdravovateľov... A čo je ešte horšie, týmto ľuďom, ktorí nemajú
s Bohom nič spoločné, ešte aj veríme, debatujeme o ich názoroch,
často s nimi súhlasíme. Ale keď niekto spomenie Ježiša, tak mnohí veriaci
sú ticho, o Ježišovi nemajú čo povedať...
Preto
opakujeme: „Pane, daj, aby sme počúvali tvoj hlas a
nezatvrdzovali si srdcia." Je veľmi dôležité počúvať
Pána. Písmo, učenie Cirkvi, dobrá literatúra či časopisy, stretnutia
v malých skupinách, duchovné cvičenia... – to všetko sú skvelé spôsoby,
ako si srdce a myseľ vytrvalo zameriavať na Pána. A zároveň nevenovať
pozornosť, čas (na čo je dobré pozerať v nedeľu tie televízne politické
debaty?), prostriedky (vždy je pre mňa záhadou, prečo si veriaci kupujú bulvár)
tomu, čo nás zámerne od Ježiša odvádza.
Apoštol
Pavol, hoci v inej súvislosti, napísal Korinťanom: „Chcem..., aby ste sa čestne a nerušene
pripútali k Pánovi." Tak toto robme. Cesta radosti je možná len s Ježišom, keď ho
počúvame a jemu venujeme všetku pozornosť.