Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Keby si Ježiš vo chvíli, keď ho prišli zajať, zavolal na pomoc dvanásť légií anjelov...
Keby Ježiš
zostúpil z kríža a umlčal by posmievajúcich sa kňazov...
Keby Otec
zasiahol vo chvíli, keď Ježiš volal vo svojej opustenosti...
Keby...
Nič
z tých keby sa nestalo. Ježiš zomrel.
A vstal
z mŕtvych!
Dal Otcovi
dokonalú odpoveď lásky. Nepoužil svoju moc na zničenie nepriateľa, aby si
zachránil život. Nie, prijal všetku zlobu, ktorú ľudia vymysleli, podriadil sa
jej, dokonca jej podľahol. Ale vstal z mŕtvych. A to je jediný dôvod
dnešnej slávnosti, jediný dôvod slávenie Veľkonočného trojdnia. Na tejto pravde
– že Ježiš vstal z mŕtvych a žije – stojí celé naše kresťanstvo!
Boh tak
miloval svet, ľudí, že vzal na seba všetko zlo, ktoré ľudia postihnutí dedičným
hriechom (vrátane mňa a teba) napáchali. No nenechal to tak – moc toho zla
prelomil Ježišovým zmŕtvychvstaním. Od tej chvíle vieme, že nič nás nedokáže
oddeliť od Božej lásky (pozri Rim 8, 35. 38 – 39).
Skrze krst sme
sa stali súčasťou Božej rodiny, stali sme sa Božími domácimi – lebo pri krste sme
tajomne s Kristom zomreli a vstali z mŕtvych. Mocou Ducha
Svätého nám bolo dané ovocie Ježišovho veľkonočného (paschálneho) tajomstva –
utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. A tak máme dnes právo oslavovať.
A dovolím si napísať, že máme aj povinnosť oslavovať. Veď nemôžeme ostať
nevďační pri takých prejavoch lásky Boha k nám.
Oslavujme
spevom, oslavujme žalmami, oslavujme dobrým obedom a skvelým vínom,
oslavujme však najmä dobrom vo vzťahu ku každému, s kým sa dnes stretneme.
Aha, že je zákaz vychádzania? Skvelé, máš možnosť prejaviť kopec dobra svojej
rodine, s ktorou žiješ. Že žiješ sám či sama? Možno je čas prejaviť kopec
dobra sebe, napríklad tým, že dovolíš iným, aby ti prejavili lásku.
Ježiš žije! Aj
ty ži!
Aleluja!