Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Všimni si rôzne kategórie ľudí,
ktoré vymenúvajú dnešné čítania: malomyseľní, slepí, hluchí, chromí, nemí (Iz
35, 4 – 7b); utláčaní, hladujúci, väznení, skľúčení, spravodliví, cudzinci,
siroty, vdovy, hriešnici (Ž 146, 6 – 10); hluchonemí (Mk 7, 31 –
37).
Vieš, čo majú
spoločné? O všetkých sa Boh stará, všetkých opatruje, ochraňuje,
uzdravuje, posilňuje. Len jedna kategória sa zo zoznamu vymyká – hriešnici. Ich
cesty Pán hatí.
Prečo práve
hriešnici? Lebo pod hriešnikmi sa na tomto mieste nemyslí bežný hriešnik, ktorý
padá vo svojej slabosti, pre svoju narušenú ľudskú prirodzenosť, ale hriešnik,
ktorý zatvrdlivo nechodí po Pánových cestách. Hriešnik, ktorý Boha nemá za nič.
Buď šťastný,
ak patríš do hocktorej z ostatných kategórií. Lebo to je Božia milosť, že
nepatríš do kategórie hriešnikov, ktorých Boh musí zastavovať tým, že hatí ich
cesty. Ale ak vnímaš, že Boh hatí tvoje cesty, buď mu vďačný za mimoriadnu milosť,
ktorú ti ako hriešnikovi prejavuje, lebo tým ťa chce priviesť na svoje cesty,
na cesty spravodlivosti, lásky, pokoja...
Milovaný
Ježiš, zverujem sa tvojim láskavým rukám, ktoré ma chcú uzdraviť a viesť
po Božích cestách. Tebe zverujem aj svoju hriešnosť – prosím, zahataj tie moje
cesty, ktoré nie sú tvojimi. Ďakujem ti, že mi otváraš uši, aby som počul,
jazyk, aby som správne hovoril. Chcem byť svedkom tvojej dobroty voči mne.
Amen.