Kňazská zóna

28. 04. 2022

Domov > Ostatné > Zamyslenia

Hrať (5. nedeľa v Cezročnom období)

Spoločne kráčať (Syn odos)

Keď som bol druhák na základnej škole, moji rodičia chceli, aby som chodil do hudobnej školy na klavír. No neprijali ma. Po pokuse zaspievať nejakú pesničku o mne vyhlásili, že nemám hudobný sluch. Po rokoch na gymnáziu náš profesor francúzštiny dostal stranícku úlohu založiť spevácky zbor. A tak na konci jednej hodiny nám oznámil, že vzniká zbor a na prvý nácvik po vyučovaní prídu tí a tí. Keďže zaznelo aj moje meno, tak som sa ozval (bol to skvelý človek, nemali sme problém komunikovať s ním, hoci bol už v dôchodkovom veku), že neviem spievať. On zareagoval: „Hlas máš dobrý a spievať ťa naučím." Naučil.

V dnešnom žalme sa hovorí o hraní Bohu pred tvárou anjelov, o ospevovaní Pánových ciest. Vieš si predstaviť, že si pred tvárou anjelov sadneš ku klavíru a budeš hrať Bohu? Alebo chytíš gitaru a budeš brnkať a ospevovať Pánove cesty? Určite nie, veď aj najlepší virtuózi by asi mali bázeň hrať takému vznešenému publiku. A napriek tomu sme k tomu povolaní.

Všimni si dnes Izaiáša, ako zhrozený volá: „Beda mi, som stratený!" A Boh? Hoci inými slovami, ale vlastne mu hovorí: „Budeš mi hrať pred tvárou anjelov." A stalo sa.

Pozri sa na Petra, ako padá Ježišovi k nohám zo slovami: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny." A Ježiš? Hoci inými slovami, ale vlastne mu hovorí: „Budeš ospevovať Pánove cesty." A stalo sa.

Pozri sa na Pavla, ktorý sa vyhlasuje za nedochôdča. Ale čo s ním urobila Božia milosť? S mocou hlásal Božie evanjelium: Ježiš zomrel, bol pochovaný, ale potom vzkriesený a zjavil sa. Vari to nie je tá najdôležitejšia pieseň, akú môžeme v živote počuť? A Pavol ju spieval s oduševnením, hral pred tvárou anjelov pre spásu mnohých.

Ak sa nám zdá, že nevieme spievať o Božích cestách či hrať pred tvárou anjelov, Boh nám hovorí: „Poď, naučím ťa to. Ak chceš." Prosím ťa, chci a choď! Toľko ľudí okolo teba čaká na tvoju hru, na tvoj spev pred tvárou anjelov. Chcú syn odos – kráčať spolu s tebou. Boh ťa to naučí, neboj sa.

Dnešný žalm má pre mňa ešte osobitnú príchuť. V roku 1983 som viedol oázu pre asi 35 ľudí v Papíne na severovýchode Slovenska. Bola to prvá veľká úloha, ktorá mi bola v podzemnej cirkvi zverená. Prvé štyri dni to bol pre mňa taký ťažký čas, že som chcel ujsť. Také moje typické riešenie problémov. Ten štvrtý večer som si po skončení programu pri svetle baterky otvoril Písmo a modlil som sa, čo robiť, takmer rozhodnutý ujsť prvým ranným autobusom. A posledné slová tohto žalmu boli pre mňa záchranou pred útekom: „Pán za mňa dielo dokončí." Bolo to nádherné syn odos. Pán dielo dokončil. Aleluja!

Na stiahnutie