Prečo mal Ježiš, ktorého krst si
dnes pripomíname a slávime, úspech u svojich súčasníkov a neskôr
u toľkých nasledovníkov? Lebo hovoril k ich srdcu, ako píše Izaiáš:
„Hovorte k srdcu" (40, 2).
A prečo
u mnohých neuspel? Lebo hovoril k ich srdcu.
Prvých
sa Ježišove slová dotkli a pomohli im k zmene života či priamo ju
spôsobili. Aj tých druhých sa Ježišove slová dotkli, no oni mali srdce
nastavené na spochybňovanie, odmietanie, posudzovanie, kritizovanie, škatuľkovanie
či nálepkovanie, na vzdor. Písmo hovorí o tvrdosti srdca...
Chcem
sa podeliť o pár myšlienok, ktoré sa výrazne dotkli môjho srdca
v tomto čase.
Prvou
je dobrota
Boha. Dnes sa spomína v druhom čítaní, ale časť tohto
textu sa čítala aj pri omši na úsvite na Narodenie Pána. Zhodou okolností som
práve pri nej vykonával službu lektora. A hneď na prvej vete som sa takmer
„sekol" – nahrnuli sa mi slzy do očí a mnou preletel akoby dotyk Božej
dobroty. Aký dobrý je Boh! „Zjavila sa dobrota Boha... jeho láska
k ľuďom... spasil nás... zo svojho milosrdenstva... kúpeľom obnovy
v Duchu Svätom..." (Tít 3, 4 – 7). Ten text hovoril o Božej
dobrote ku mne.
Druhou
je cieľ
synody. Citujem ho tak, ako ho vyjadril pápež František: „... dať
vypučať snom, vzbudiť proroctvá a videnia, dať rozkvitnúť nádejam, podnietiť
dôveru, obviazať rany, previazať vzťahy, vzbudiť úsvit nádeje, učiť sa jeden od
druhého a vytvoriť pozitívne vnímanie, ktoré osvieti mysle, zahreje srdcia,
navráti silu rukám"
(Prípravný dokument synody, 32). Nech sa to stane!
A treťou bola homília
nášho Svätého Otca, ktorú povedal pri svätej omši na slávnosť Zjavenia Pána
tento štvrtok. Hovoril o túžbe: „Túžiť znamená udržiavať pri živote oheň,
ktorý planie vo vnútri nás a pobáda nás, aby sme hľadali poza okamžik,
poza to, čo je viditeľné. Túžiť znamená prijať život ako tajomstvo, ktoré nás
prevyšuje, ako stále otvorená štrbina, ktorá pozýva hľadieť ďalej, lebo život
nie je ‚celý tu‘, je aj ‚tam‘. Je ako biele
plátno, ktoré potrebuje dostať farby... Roznecujú naše slová
a naše zvyky v srdciach ľudí túžbu postúpiť smerom k Bohu, alebo
sú len ‚mŕtvym jazykom‘, ktorý hovorí
o sebe samom a k sebe samému? Je smutné, keď spoločenstvo
veriacich už viac netúži a unavene sa vlečie spravovaním vecí namiesto
toho, aby sa nechalo zlákať Ježišom, výbušnou a vyrušujúcou radosťou
evanjelia." A potom nás pápež volal do školy túžby
k mudrcom. Oni sa vydali na cestu, pýtali sa, vzdorovali a napokon po
nájdení Ježiša išli inou cestou. No za kľúčový moment ich cesty pápež označil
chvíľu, keď sa Ježišovi klaňali. Adorácia.
Čo sa
v poslednej dobe dotklo tvojho srdca? Podeľ sa s niekým o tento
Boží dotyk, nech je to prejavom tvojho kráčania spolu (synodality).
Naplníš tým aj túžbu Cirkvi, aby sa synody aktívne zúčastnil každý človek. Teda
aj ty.