Liturgia tejto nedele ponúka jednu
zvláštnosť, ktorá sa však veľmi málo využíva – namiesto responzóriového verša:
„Príď, Pane, a zachráň nás" sa môže spievať: „Aleluja." Je to dosť veľký
rozdiel. Namiesto volania o pomoc môžeme volať: „Chváľte Pána!"
K čomu nás tým Cirkev vedie?
K zmene
zmýšľania.
Keď
čítame text z Knihy proroka Izaiáša (35, 1 – 6b. 10), tak si môžeme
povedať: „Jemu sa ľahko hovorí: ‚Povedzte malomyseľným: Vzchopte sa, nebojte
sa!‘ Vari prísľub toho. že raz – nevedno kedy – sa niečo zmení, stačí na to,
aby sa niekto prestal báť o svoju budúcnosť? Nie sú to všetko len reči?"
Vzniká v nás pochybnosť...
Možno
aj Ján Krstiteľ mal podobnú dilemu. Počul o Ježišovi a jeho skutkoch,
ale skutočne je to ten, ktorý má prísť? Je tu pochybnosť...
Presne
to isté sa deje dnes vo svete okolo nás. Nik nám nedá istotu, že nejaké
riešenie nejakého problému je už konečné a všetko bude v poriadku.
Len si zoberme ceny energií... Samá pochybnosť a obavy...
Cirkev
nám dnešným responzóriom ukazuje celkom inú cestu. Učí nás úplne sa spoliehať
na Boha tým, že stále k nemu voláme: „Príď, Pane, a zachráň nás." A úplne
rovnakým spoliehaním sa na Boha je aj spev: „Aleluja!", lebo vieme, že Boh nás
nikdy, skutočne nikdy neopustí. To neznamená, že situácia vo svete sa bude
vyvíjať podľa našich predstáv. Ale môžeme si byť istí, že Boh v každej
situácii koná presne to, čo je potrebné pre našu záchranu.
Sme
povolaní vnímať Božie riešenia. A to je to, čím sa môžeme navzájom
povzbudiť, posilniť, upevniť. Takto potrebujeme zmýšľať.
Čo
povieš malomyseľným, keď začnú nad niečím vzdychať a sťažovať sa? Určite
ich pozorne a s účasťou vypočuj, ale v srdci pros Boha, aby ti
dal slová útechy a povzbudenia. Spomeň si na Eliáša, ako tri roky žil
u vdovy v Sarepte a „múky z hrnca neubudlo
a z krčaha nechýbal olej" (1 Kr 17, 16)? Možno práve to
potrebujeme znova počuť. Možno niekto bude celú zimu chodiť do kôlne po
posledné polienko a ono tam jedno stále bude...
V dnešnej
liturgii sú použité len necelé štyri verše zo 146. žalmu. Treba si ho však
zobrať celý a nájdeme v ňom túto vetu: „Nespoliehajte sa na kniežatáani na ľudí vôbec; oni pomôcť nemôžu" (v. 3). To je smerovka pre nás. Buďme trpezliví (Jak 5,
7) a uvidíme Božiu spásu.
Je niečo, čo nutne potrebuješ
pre život, no máš z toho už iba „posledné polienko"? Buď si istý, že aj
keď ho použiješ, vždy ho znova nájdeš. Tak ako vdova zo Sarepty. Boh je tvoja,
moja, naša záchrana!
Prečítaj si tento text ešte raz
a všimni si, že celý je hľadaním Boha...