Keď Hebreji prešli suchou nohou cez Jordán pri Jerichu, Boh vyhlásil, že z nich „odstránil egyptskú potupu" (Joz 5,9a). Štyridsať rokov po východe z Egypta. Prečo až teraz? Tých štyridsať rokov bolo časom oslobodzovania od modiel Egypta, ale tiež učením sa Božiemu zákonu – ako ho plniť, zachovávať. Bola to náročná škola, ktorá stála život šesťstotisíc mužov, ktorí vyšli z Egypta a zahynuli pre svoje vzbury…
Mám pre teba radostnú zvesť – Boh aj z nás odstránil egyptskú potupu. V Kristovi sme sa stali „novým stvorením" (2 Kor 5,17). Boh nás zmieril so sebou. Skúsili sme a presvedčili sme sa, aký dobrý je Pán (Žalm 34,9). Už nie si márnotratný syn ani namosúrený starší brat (Lk 15,1-32), ale si milovaný Otcom. Si Božím dieťaťom. To je fakt! Ži túto slobodu. Napríklad aj tým, že budeš aj dnes stratených volať k pokániu. Nech sa každý vráti domov, k Otcovi.
Viem, že nasledujúca výzva je odvážna, ale dnes chcem osobitne vyzvať k zmiereniu sa s Bohom kňazov našej diecézy. Prosím v Kristovom mene: „Zmierte sa s Bohom!" (2 Kor 5,20) Vráťte sa k prvotnej láske, k horlivosti. Opäť si zamilujte ľudí. A každému ohlasujte nie len morálku či psychológiu, ale živého, zmŕtvychvstalého Krista. Boh potrebuje i očakáva vašu vernosť a svätosť. Vstaňte a choďte k Otcovi!