Druhá pôstna nedeľa: Počúvaj

Počúvať. Toto slovo sa tiahne liturgiou tejto nedele veľmi neodbytne.

V modlitbe dňa, v čítaní o Abrahámovi, s evanjeliu, kde nám počúvanie dáva za úlohu sám Otec. A predsa – ak sa teraz opýtate nejakého kresťana, čo mu dnes Boh pri svätej omši alebo pri modlitbe povedal, drvivá väčšina nebude vedieť odpovedať. Ba budú priam zaskočení – „prečo by mi mal Boh niečo hovoriť?"

No ak Boh hovorí, prikazuje, že máme Ježiša počúvať, musíme s tým naším „nepočutím" niečo urobiť. Čo?

Stíšiť sa. Vypnúť telku, rádio, počítač, mp3, jednoducho vytvoriť si ticho. A potom sa usilovať počúvať. Boh totiž hovorí. On nanebovstúpením Ježiša Krista neonemel.

Keď to však skúsiš, veľmi skoro zistíš, že to tak ľahko nejde. Najprv sa ozve pokušiteľ: „A ty si fakt myslíš, že Boh bude k tebe hovoriť? Za koho sa pokladáš, ty malé, bezvýznamné nič?" Ak obstojíš v tomto pokušení a vytrváš v očakávaní Božieho hlasu, ozvú sa tvoje hriechy. Budú ti nahovárať, že ty, hriešny a zlý človek, nikdy nemôžeš počuť Boží hlas. Zbav sa ich. Použi ľútosť, slzy pokánia, ak treba, prijmi sviatosť zmierenia a opäť sa zameraj na počúvanie. Určite sa ozve tvoja práca, povinnosti, nevyriešené veci... Na to mám jednu dobrú skúsenosť – čokoľvek ti príde na um, odovzdaj to Bohu bez toho, aby si to riešil: „Toto mám nedokončené – Pane, dávam ti to. Toto ma trápi – Pane, dávam ti to. S tamtým si neviem rady – Pane, dávam ti to..." Môže to trvať dlho, možno aj niekoľko dní či týždňov, ale nevzdaj sa.

Keď už bude pokušiteľ mlčať, keď ťa hriech nebude ťažiť, keď budeš mať „svoju dušu upokojenú a utíšenú ako dieťa v matkinom náručí" (porov. Ž 131, 2), vtedy nastal čas počuť.

Ako Boh hovorí? Niekedy celkom priamo. Vo svojom vnútri budeš počuť jeho slová, ktorá ťa v prvom okamihu zaskočia, možno ich budeš pokladať za výplod svojej mysle. „Si môj. Potrebujem ťa. Milovaný. Neboj sa. Môžem si u teba oddýchnuť? Teraz trp so mnou, vydrž pri mne..." Nemusíš sa báť, že Boh ti bude niečo prikazovať či zakazovať. Najprv si bude získavať tvoju priazeň. Až keď budete „kamaráti", bude ťa aj usmerňovať...

Inokedy k tebe prehovorí cez slová Písma (preto je dobré mať pri osobnej modlitbe pri sebe vždy Sväté písmo). Pritom vôbec nemusíš používať „nožíkovú metódu" – teda že pichneš do Biblie a verš, na ktorý ti padne zrak, je ten, ktorý ti Boh chce povedať. Ba povedal by som, že takáto metóda je nebezpečná. Oveľa lepšie je pomaly si čítať text (možno postupne celú knihu – jednu zo 73) a často sa zastavovať s otázkou: „Bože, čo mi týmto textom hovoríš?"

A neraz k tebe prehovorí cez človeka. Homília v kostole, kamarát v práci, náhodný spolucestujúci vo vlaku... Boh je nesmierne tvorivý v tom, ako sa ti prihovoriť.

Ešte ostáva príroda, vesmír, udalosti...

Povieš mi, že to všetko si už vyskúšal, a nič. Ešte si nepočul Boží hlas. No hovorím ti, že ak máš v sebe dlhodobo túžbu počuť Boha, tak on určite k tebe už neraz prehovoril, akurát si jeho hlas nemusel pokladať za Boží. Len za hlas človeka, za hlas svojho vnútra...

Ako budeš vedieť, či to, čo si počul, je Boží hlas? Musí to byť v súlade s vierou Cirkvi. So Svätým písmom a učením Cirkvi. Musí to byť dobré. A musí to prinášať pokoj, ktorý presahuje ľudský pokoj.

A tu prichádza druhý rozmer počúvania – poslušnosť. Uskutočniť to, čo si počul. Hovorí sa tomu kráčanie vo viere. Prečítaj si k tomu Skutky apoštolov 16, 6 – 10. Aj veľký Pavol musel počúvať a poslúchať. A nebolo to vždy jednoduché a úplne jasné. Tak sa neboj, ak niekedy zdanlivo vykročíš zlým smerom. Ak je to v duchu poslušnosti Bohu, tak Boh ťa povedie tak, aby si naplnil jeho plán.

Posledná rada – ak nemáš istotu, či to, čo si počul, je Boží hlas (najmä ak ide o to, že máš niečo urobiť), opýtaj sa nejakého svätého človeka. Najlepšie je opýtať sa svojho spovedníka alebo správcu farnosti. Lebo aj keď oni nerozhodnú správne, tvoja poslušnosť ti zabezpečí, že pôjdeš dobrou, Božou cestou.

Tak čo, chceš počuť Boží hlas? Neboj sa, Boh vždy hovorí láskavé a dobré slová. Dokonca aj vtedy, keď vyčíta hriech a napomína.

Nebeský Otče, ty si nám prikázal počúvať tvojho milovaného Syna; živ našu vieru svojím slovom a očisťuj náš duchovný zrak, aby sme sa mohli vo večnosti tešiť z pohľadu na tvoju velebu. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

16. 3. 2014 A4.doc

Návrat späť