Dokonalá ľútosť (Kvetná nedeľa)

Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)

Dnes by som chcel, aby si si pri čítaní či počúvaní biblických textov Kvetnej nedele po každom z nich vzbudil dokonalú ľútosť. Je dobré mať tento úkon nacvičené. Veď nik z nás nevie, kedy a kde ho zastihne smrť. Zároveň je však dobré a spásonosné tento úkon často opakovať ako prejav lásky, ako našu odpoveď na lásku, ktorú nám prejavuje Boh.

Vo Veľkom týždni sa budú postupne čítať všetky štyri Piesne o Pánovom služobníkovi z Knihy proroka Izaiáša. Opis jeho utrpenia má v nás vzbudzovať nielen slzy spoluúčasti, ale najmä slzy ľútosti. Lebo veď my – každý osobne – sme príčinou toho, že Ježiš musel trpieť. To nebolo rozhodnutie Boha Otca, ako to niekedy počujeme, že poslal svojho Syna na smrť. Ježišovo utrpenie, ktoré prorocky opisuje Izaiáš, bolo dôsledkom rozhodnutia ľudí – tých konkrétnych v Jeruzaleme v tej dobe, ale aj každého môjho rozhodnutia uprednostniť hriech pred láskou k Bohu, pred poslušnosťou jeho vôli, ktorá mi vždy chce len a len dobre. Moja svojvôľa je teraz dôvodom vzbudiť si dokonalú ľútosť.

Dnes spievame 22. žalm so známym veršom: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil." Čím si Ježiš zaslúžil, že musel prežívať tento pocit? Nespôsobilo ho to, že aj ja som neraz opustil Boha? Ako muselo Otcovi krvácať srdce, keď videl, že od neho odchádzam s postojom: „Nepotrebujem ťa, chcem plniť svoju vôľu, nie tvoju?" To je dôvod vzbudiť si dokonalú ľútosť.

Čítanie z Listu Filipanom hovorí o Ježišovom dobrovoľnej obeti. „Zriekol sa seba samého..." „aby každý jazyk vyznával: ‚Ježiš je Pán!‘" (2, 7. 11). Môžeme o tomto texte uvažovať dennodenne, aj tak nikdy nepochopíme veľkosť Ježišovej lásky, ktorú nám prejavil. A hrôzu nášho odmietania v hriechu, ktorým mu do tváre arogantne vyhlasujeme: „Nie ty, ale ja som pán!" To je dôvod vzbudiť si dokonalú ľútosť.

Opis Ježišovho umučenia (nielen) z Markovho evanjelia zhŕňa vrchol našich hriechov a zlyhaní a zároveň vrchol Ježišovej lásky. Ako dobre, že ten náš je menší a Ježišov vrchol ten náš úplne pohltí. Táto Ježišova láska je dôvodom vzbudiť si dokonalú ľútosť.

Ako to urobiť?

Postaviť sa pred Otca a priznať sa k svojim hriechom, veľmi konkrétne.
Vyjadriť nad nimi ľútosť, ktorá obsahuje aj vyznanie lásky („milujem, preto ľutujem").
Dať si predsavzatie vyspovedať sa z vyznaných ťažkých hriechov hneď, ako to bude možné.
Poprosiť o odpustenie – „pre krv Kristovu".
Poďakovať za odpustenie – ako prejav viery.

Ak chceme sláviť Veľkú noc ako čas víťazstva nad diablom, smrťou a hriechom, často vzbudzovaná dokonalá ľútosť nás na to môže veľmi dobre pripraviť. Zakúsime pri nej Božiu lásku, prejavenú na kríži, aplikovanú na nás, na každého z nás osobne. Veľká noc nebude potom spomínaním na nejakú udalosť spred dvetisíc rokov, ale vstúpením do tej udalosti a novým privlastnením si jej ovocia v našom živote.

Na stiahnutie

28. 3. 2021.doc

Návrat späť