Biblické texty tejto nedele mi hovoria veľa o zmŕtvychvstaní. O tom, že Boh je pánom života a smrti. Nie v zmysle nejakej osudovosti, ale pánom láskavým a štedrým. Veď daroval život Izákovi, ktorý ani nemusel pri obetovaní zomrieť. Vrátil život Ježišovi, ktorý zomrel pre zlobu ľudí. Aj mne už daroval 371 dní odvtedy, čo som sa dozvedel, že som nevyliečiteľne chorý. Z každého zla, ktoré dovolil, aby sa stalo, dokázal získať obrovské dobro, ktoré mnohonásobne prevyšuje Zlým zamýšľané zlo. Veď záchrana Izáka umožnila celé dejiny vyvoleného národa. Utrpenie, smrť a vzkriesenie Ježiša zas priniesla záchranu všetkým ľuďom. (Aká škoda, že mnohí o tom nevedia, a mnohí, ktorí aj vedia, ju odmietajú...)
Moje zmŕtvychvstanie je moja nádej. Lebo bude prejavom lásky Boha ku mne. Keď mi daroval Ježiša, svojho Syna, vari mi odmietne večný život, ak po ňom túžim, ak preň žijem?
Ak by nebolo zmŕtvychvstania, tak by všetko stratilo zmysel, cieľ, dôvod existencie. Ale Ježiš vstal z mŕtvych a aj my vstaneme. Preto má význam úsilie o zmenu zmýšľania, preto má zmysel pôst, modlitba a almužna, preto má cenu každá obeta a skutky lásky.
Zmŕtvychvstanie. Bude chvíľou, keď vo svojom vlastnom tele, vlastnými očami uvidím Boha. Mám nádej, že v tej chvíli uvidím veľký úsmev Otca, zažijem Ježišovo objatie, budem vrchovato naplnený Duchom. Pre toto sa oplatí žiť, zápasiť, trpieť..., spievať. „Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich" (Ž 116, 9).
Písať na začiatku Pôstneho obdobia o zmŕtvychvstaní sa môže zdať predčasné, nelogické... Ale nie je to tak. Zmŕtvychvstanie je pre pôst kľúčové, lebo dáva nášmu pokániu nielen zmysel a cieľ, ale aj motiváciu. Pokúsme sa počas týchto dní utvrdiť vo vlastnej viere vo vzkriesenie mŕtvych, no tiež niekoho priviesť k túžbe žiť večne, vstať z mŕtvych a uvidieť Boha...