Listy Božím domácim (pozri Mt 10, 24)
Duch Svätý vyvoláva úsmev na
tvári i vháňa slzy do očí. Potešuje i napomína. Vedie k činnosti
i spočinutiu v Bohu. Mnohoraké je jeho pôsobenie.
Dnes, keď
slávime Zoslanie Ducha Svätého a v čítaniach počujeme, ako Duch konal
v prvej Cirkvi, aké je ovocie Ducha, ako nám Ježiš prisľubuje Ducha ako
Tešiteľa a Učiteľa pravdy, môže v nás zaznieť sklamanie či skleslosť,
že my nič také neprežívame. Ale to je hádam len preto, že pri myšlienke na
Božieho Ducha očakávame niečo veľké, viditeľné prejavy, „znamenia a divy".
Je dobré toto očakávať, ale zároveň je dobré neupnúť sa na to. Lebo Boží Duch
oveľa viac koná vo všednosti dňa. Preto som začal tento text úsmevom i slzami
– navonok len čisto ľudskými prejavmi. A predsa úsmev či slzy
v pravom čase vedia robiť zázraky v srdciach tých, ktorým sú
určené... lebo sú darom Ducha.
Možno dnes
nečakaj veľké veci. Ale všímaj si svoje vnútro a podnety, ktoré sa
v ňom ozývajú. Jedného možno Duch bude volať k modlitbe nad ťažko
chorým človekom. Iného k sadnutiu si nad Písmo. Ďalšieho do prírody
obdivovať krásu jarnej prírody. Matku rodiny bude volať k vareniu obeda.
Otca zas k hraniu sa s deťmi. Kňaza k návšteve spolubrata. Možno
si budeš celý deň pospevovať nejakú pieseň... Obyčajné veci, ale všetky môžu
byť prejavmi pôsobenia Ducha, jeho ovocím v tebe. Ak sa Duchu otváraš, tak
on v tebe pôsobí, premieňa tvoje zmýšľanie, hovorenie i konanie: „...
ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota,
vernosť, miernosť, zdržanlivosť" (Gal 5, 22 – 23).
Jedno musíme
mať pritom na pamäti: „Každý ... dostáva prejavy Ducha na všeobecný úžitok" (1
Kor 12, 7). Dary Ducha nedostávame pre seba, ale pre úžitok celého spoločenstva
Cirkvi. Dar, ktorý sa nepoužíva, zapadne prachom, zožerie ho hrdza,
spráchnivie... neprinesie ovocie. Len dar, ktorý sa dáva ďalej, sa stane
plodným.
Kresťan, si
povolaný prinášať ovocie. Nie pre seba, ale pre ľudí okolo teba. Keď sa dnes
modlíš o vyliatie Ducha, tak hneď aj vykroč a konaj dobro. Ako to
povedala kedysi dávno dievčina, ktorá sa chystala na prijatie sviatosti
birmovania: „Mami, ja ho už asi mám." – „A koho?", pýta sa mama. „No Božieho
Ducha." – „Ako to vieš?" – „Mám takú veľkú chuť robiť dobro..."