Spoločenstvo, spoluúčasť, misia a pútnici nádeje - Byť ako Boh (7. nedeľa v Cezročnom období)
Možno sa nám niekedy zdá, že Ježiš
nám dáva príliš náročné úlohy. Neuskutočniteľné, nezvládnuteľné. Aj dnešné
evanjelium v nás môže vzbudzovať taký pocit. Ale len do chvíle, kým si tie
vety trochu „nepreložíme". Napríklad takto: „Ježiš miluje svojich nepriateľov, robí
dobre tým, čo ho nenávidia, žehná tým, čo ho preklínajú, a modlí sa za
tých, čo ho potupujú!" (porov. Lk 6, 27 – 28). Ak si takto prejdeme celé
dnešné evanjelium, zrazu vidíme, že Ježiš nehovorí morálne teórie, ale hovorí
o príklade svojho života. Práve preto sú jeho požiadavky reálne, hoci
ťažké. On to zvládol a s jeho milosťou to môžeme zvládať aj my.
Dôležité je nepustiť si do hlavy iné zmýšľanie, ktoré volá po odplate, po
pomste, po hneve, po nenávisti, po odsúdení... Ak si takto udržíme čistú myseľ,
v kritických situáciách dokážeme konať ako Ježiš.
Môžeme
použiť ešte iný „preklad" dnešného evanjelia: „Boh miluje svojich nepriateľov, robí
dobre tým, čo ho nenávidia, žehná tým, čo ho preklínajú, a modlí sa za
tých, čo ho potupujú!" Ak by to nerobil, tak ľudstvo neexistuje. Práve preto
môže od nás žiadať, aby sme konali ako on, lebo sme jeho deti a my máme
byť ako on – ako náš Otec. A dáva nám nielen vlastný príklad, ale aj
milosť podľa neho konať.
Dávid
je pre nás skvelým príkladom použitia takej milosti. Mal Saula v rukách,
jedným bodnutím sa mohol zbaviť nepriateľa, ukončiť prenasledovanie
a neustály útek. Neurobil tak. Možno ani nemal také šľachetné zmýšľanie, veď
ako bojovník nemal problém zabíjať, ale mal pevnú vieru, že nemožno zabiť
Pánovho pomazaného. Nemožno ublížiť tomu, koho si Boh vyvolil. Pritom Saulovi
vykričal (z bezpečnej vzdialenosti), v čom koná zlo. Škoda, že
v dnešnom čítaní sú práve tieto verše vynechané. Lebo zlo nestačí pasívne
znášať, ale treba ho aktívne odhaľovať a podľa možností potierať.
V dnešnom žalme je veľmi
významná starozákonná (možno priamo Dávidova), no vždy platná „definícia" Boha:
„Milostivý a milosrdný
je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne" (Ž 103, 8). Dávid to vedel a podľa toho
konal. Aj pre nás je dobré vedieť tento verš naspamäť a často si ho
opakovať napríklad pri sledovaní televíznych novín či pri čítaní správ na
internete, keď v nás „kypí žlč" nad nejakou neprávosťou, klamstvom,
nespravodlivosťou. Naša modlitba v takej chvíli môže zachrániť hriešnika.
A možno nielen modlitba, ale aj odhalenie zla, hoci z bezpečnej
vzdialenosti ako Dávid.
Takže
ešte jeden preklad spomínanej vety: „Ja, N.(doplň svoje meno), milujem svojich nepriateľov, robím
dobre tým, čo ma nenávidia, žehnám tým, čo ma preklínajú, a modlím sa za
tých, čo ma potupujú!" Mám všetko potrebné – poznanie i Božiu milosť –,
aby som tak zmýšľal, hovoril i konal.