Pamätáš si, že pred dvomi týždňami som písal o našom povolaní byť Božím vlastníctvom, jeho kráľovskými kňazmi a svätým národom? Z tohto povolania som odvodil, že máme nezastupiteľnú úlohu v dnešnej spoločnosti ohlasovať Ježiša Krista, a to zmŕtvychvstalého. Pred týždňom som k tomu pridal myšlienku o boji – nie proti niečomu (napr. proti gender ideológii či potratom), ale za niečo: aby sme sa usilovali poznať Pána a bojovali o to, aby aj iní poznávali Pána. Dnešné texty to pripomínajú spevom pred evanjeliom, ktorý je odozvou prvého čítania pred dvomi týždňami: „Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ; aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla."
Ak toto nedostaneme do popredia nášho zmýšľania, tak stále len budeme proti niekomu či niečomu bojovať. Ale my sme povolaní ohlasovať slávne skutky nášho Boha! Sme povolaní poznávať Pána a usilovať sa, aby ho aj iní poznávali – najmä cez to, že v nás budú poznávať svätých Božích ľudí. Ako napríklad Sunamitka, ktorá spoznala, že takým človekom je prorok Elizeus. Oplatí sa prečítať celý ten zložitý príbeh zo 4. kapitoly Druhej knihy kráľov, lebo nešlo len o odmenu pre tých, čo prijali „proroka ako proroka" (Mt 10, 41). Išlo aj o prejavy moci, keď prorok vzkriesil mŕtveho chlapca. Pamätáš, čo Ježiš apoštolom prikázal? „Mŕtvych krieste" (Mt 10, 8).
A že je naša úloha, naše povolanie jedinečné a nezameniteľné, dokazujú aj dnešnéJežišove slová pri rozosielaní Dvanástich. Požaduje jasné postoje, rozhodnosť, zameranie sa na jednu vec – na neho, na Ježiša, na kráľovstvo. Áno, sľubuje pritom odmenu, veľkú odmenu – pre poslaných aj pre tých, čo jeho poslov prijímajú –, ale odmena je len „návnadou", aby sme svoje poslanie plnili ochotnejšie, s väčšou dôverou a s väčším nasadením. Boh ti verí (ako veril Dvanástim), že na to máš.
Ježiš nám rečou pri rozosielaní Dvanástich ponúka pevný pokrm, ktorý treba poriadne prežuť a dobre stráviť (k tomu pozri Hebr 5, 11 – 14). A potom konať, aby tak všetci okolo nás spoznali Pána, aby všetci vedeli, že sme svätí Boží ľudia.
Lebo Boh je naša „sila a nádhera a jeho priazňou sa dvíha naša moc" (porov. Ž 89, 18).