Pri čítaní dnešného evanjelia –
podobenstva o márnotratnom synovi – ma oslovila hneď druhá veta,
v ktorej farizeji a zákonníci šomrú na Ježiša: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva
s nimi" (Lk
15, 2).
Aký šťastný človek som! Som
hriešnik a Boh, aby ma zachránil, vyslobodil, oživil, tak si sadol so mnou
a so mnou stoluje (Zjv 3. 20)!
Hádam prvý raz v živote
vnímam dnešné podobenstvo inými očami – nie ako výzvu konať pokánie, ale ako
pozvanie stolovať. Boh robí na moju počesť hostinu. Nie jedno vykŕmené teľa,
ale dáva mi sám seba. A to nielen pri slávení Eucharistie, ale od krstu
stále prebýva v mojom vnútri, dokonca aj vtedy, keď som od neho utekal.
Aký dobrý je môj Boh!
Všimni si, ako skvelo sú vybrané
dnešné čítania, aby dávali jeden celok. Kniha Jozue hovorí, že keď
vyvolený národ prešiel cez Jordán, prestala manna a už sa živili plodmi
zasľúbenej zeme. Dokonalo sa ich vykúpenie z egyptského otroctva
a začali sa sýtiť plodmi zeme, ktorú im daroval Boh. Dá sa povedať, že sa
začala dlho čakaná hostina. A všimni si dôvod hostiny: „Dnes som z vás odstránil egyptskú
potupu" (Joz
5, 9a).
Žalmista oslavuje Boha, ktorý
ho vytrhol zo všetkej hrôzy, ktorý ho vyslobodil zo všetkých tiesní.
A volá: „Oslavujme jeho meno spoločne." Oslava nie individuálna, ale
s inými. Hostina.
Apoštol Pavol ohlasuje, že
v Kristovi nás Boh zmieril so sebou. Vykúpenie sa uskutočnilo. A keď
na konci čítania počujeme výzvu zmieriť sa s Bohom, čo iné to je ako
pozvanie na hostinu? Na hostinu vykúpených, tých, ktorí prešli z Egypta
púšťou do zasľúbenej zeme, ktorí prešli z tmy smrti do svetla života, od
modiel k pravému Bohu! Vstupenkou je jedno jediné slovo: „Ľutujem."
Aj otec v podobenstve priamo
volá staršieho syna: „Prosím ťa, nestoj vonku. Poď na hostinu. Je čo sláviť.
Buďme spolu. Boh je s nami – sedí za vrchstolom a sýti sa láskou
našich sŕdc..." Akoby hovoril: „Neži sám. Pozri, do čoho sa dostal tvoj brat,
keď chcel byť sám. Bojím sa o teba. Pod dnu, buď s nami. Kráčajme.
Oslavujme, hodujme, radujme sa spolu..."
Akí
šťastní museli byť tí mýtnici a hriešnici, s ktorými Boh (Ježiš)
jedol. Išiel s nimi kus ich životnej cesty, aby sa mohli dostať na večnú
hostinu.
Vieš si
predstaviť hostinu, kde by si sedel sám pri bohato prestretom stole? Občas to
vidno vo filmoch či pri niektorých politikoch – dlhočizný stôl, na jednej strane
vládca, ďaleko od neho pár ľudí... Sú sami. Boh nás nevolá na takú hostinu. On
chce, aby sme pozbierali všetkých okolo seba a tak spolu prišli
k nemu. Spoločné kráčanie (synoda) má cieľ – hostinu. Nedostaneš sa na ňu,
ak prídeš sám.
Milovaný
Ježiš, s kým mám dnes kráčať, s kým mám jesť, aby zažil tvoju lásku?
P.S.
Veta v nadpise dnes nehovorí len o prítomnosti Boha, ale aj
o tom, že Boh jedáva s hriešnikmi...