16. cezročná nedeľa: Protestujem!

Mám takú chuť napísať protest! K správe Európskeho centra pre duchovné povolania, ktorá bola tento týždeň uverejnená.

Podľa nej na našom kontinente ubudlo minulý rok asi 1000 kňazov a približne 9000 rehoľných sestier. Čo je smutné, ale nie tomu sa chcem venovať. Protestujem proti zdôvodneniu tohto stavu: „Táto situácia vyplýva hlavne z demografických a kultúrnych činiteľov."

Nie, táto situácia nevyplýva hlavne z demografických a kultúrnych činiteľov. Táto situácia je jasným dôsledkom hriechu – nesvätosti biskupov a kňazov, nesvätosti rehoľníkov, nesvätosti nás laikov, či už žijeme v rodinách alebo sami. „Demografické a kultúrne činitele" sú výhovorkou, nehodnou Rady európskych biskupských konferencií, pod ktorú spomínané centrum patrí.

Kardinál Martini vo svojom pastierskom liste už v roku 1982 uviedol: „Zavše sa uspokojíme s analýzou situácie, uskutočnenou niektorými neúplnými a pochybnými nástrojmi, akými je spoločensko-politický výskum. Pri tomto type skúmania sú kritériom činnosti kresťanského spoločenstva jej potreby podľa ich spoločensko-politickej interpretácie... Nepripúšťa sa, že kresťanská viera je odpoveďou na potreby človeka po ich kritickom zhodnotení a porovnaní s tým, čo je naozajstným dobrom človeka, nezávislým od jeho rozhodnutia, ale tvoriacim dar Božej lásky." Presne vystihol, prečo nie sme schopní poznať a prijať pravdu – používame prostriedky sveta na to, aby sme hodnotili Božie veci. A to potom musí viesť k nesprávnym záverom.

Keď sa na údaje o úbytku povolaní ku kňazstvu a zasvätenému životu pozrieme nie očami psychológie, demografie a kultúry, zistíme, že hlavným problémom je chýbajúca viera mnohých kresťanov (aké to protirečenie – neveriaci kresťan!). „Budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať" (2 Tim 3, 5). „Chcú byť učiteľmi zákona, a nerozumejú ani tomu, čo hovoria, ani tomu, čo tvrdia" (1 Tim 1, 7). Tieto výroky svätého Pavla odhaľujú skutočné dôvody klesajúceho počtu povolaní. „Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov" (Hebr 5, 12).

Problém nie je v kultúre ani demografii (aj keď určite nejaký vplyv majú), ale v nás, v našom postoji k Božím veciam. Klasickým príkladom sú homílie (či kázne). Jeden kňaz svätého života mi povedal, že po prvých vetách kázne takmer presne vie, či to bude Božie slovo, alebo psychológia či filozofia. Ak v prvých vetách kňaz cituje z práve prečítaných biblických textov, tak takmer určite bude hlásať Božie slovo a povzbudzovať. Ak začne nejakým príkladom, tak takmer určite sa dostane k psychológii či premúdrelému filozofovaniu, ktoré sa skončí „musíš..." v rôznych podobách.

A o nás laikoch ani nehovorím. Televízor, počítač, robota... a Boh až tam niekde na konci, keď zaspávajúc odriekam Otčenáš.

Ako hovoril Julo Satinský, šľak ma ide trafiť! Máme takú nádhernú radostnú zvesť, máme so sebou živého Boha, máme sviatosti ako znaky jeho prítomnosti a moci... a my sa uchyľujeme k psychológii, filozofii, teológii ako vede o Bohu, ale Boha odsúvame... Chcete ďalší príklad? Adorácie. Máme pred sebou Ježiša v Oltárnej sviatosti, a my čítame úvahy o ňom! Koľká to drzosť a neúcta! Hovoriť o niekom prítomnom v tretej osobe znamená ignorovať ho! Sledovali ste niekedy adorácie vo Vatikáne? Prečítalo sa Božie slovo a nasledovalo buď ticho na osobný rozhovor s Bohom, alebo modlitba! Nikdy nie úvaha!

Preto musíme volať: „Bože, buď milostivý nám, svojim služobníkom!" Potrebujeme dnes začať myslieť a konať ako Ježiš, nie ako tento svet. Každý na svojom mieste. Biskup má rozhodovať ako biskup po porade s ľuďmi a najmä s Bohom, a nie ako manažér nejakej firmy. Kňaz má konať ako kňaz, a nie ako zamestnanec, ktorý hľadí len na to, „jak vydělat a nedělat". Aj laik má mať Ježiša doma. Vo svojom srdci i v domácnosti.

Ak nežiješ tak, ako to naša viera vyžaduje, hneď teraz rob pokánie a hľadaj cesty, čo môžeš zmeniť dnes, čo môžeš zmeniť zajtra. Odstráň modly zo svojho domu (i srdca) a postav na prvé miesto kríž Ježiša Krista. Potom nám Boh dá aj nových (a svätých) kňazov, nové povolania k zasvätenému životu, nové skvelé rodiny. Lebo ak po nich netúžime, ak je nám bližšie zmýšľanie sveta než zmýšľanie Ježiša Krista, načo by nám ich dával???

Bože, buď milostivý nám, svojim služobníkom, a obohacuj nás darmi svojej dobroty, aby sme so živou vierou, nádejou a láskou dôsledne zachovávali tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.

Na stiahnutie

20. 7. 2014 A4 povodne.doc

Návrat späť