Homília krakovského arcibiskupa kardinála Stanislawa Dziwisza
Ladce, 21 VI 2014
Čítania: Jer 20, 10-13; Rim 5, 12-15; Mt 10, 26-33
Najdôstojnejší otec biskup Tomáš,
bratia kňazi,
pán riaditeľ i zamestnanci Cementárne Ladce,
drahí bratia a sestry!
1. Uprostred tejto neobyčajnej scenérie, v ktorej dnes slávime Eucharistiu, mi prichádzajú na myseľ slová žalmistu: „Svoj zrak upieram na vrchy: príde mi odtiaľ pomoc? Pomoc mi príde od Pána, ktorý stvoril nebo i zem” (Ž 121, 1-2). Majestát hôr nám pomáha objaviť prítomnosť a veľkosť Boha, ktorý povolal k jestvovaniu všetko a riadi vesmír. Náš osud je v Jeho rukách. Od Neho - od Boha sme vzišli a k Nemu smerujeme. V ňom dostávajú zmysel všetky naše skúsenosti, naše radosti i trápenia, naše nepokoje i nádeje. Boh by mal byť centrom všetkých našich osobných, rodinných a spoločenských záležitostí, lebo až v Ňom chápeme, kým sme, aká je naša dôstojnosť a konečné určenie.
Keď Boh stvoril človeka, obdaril ho inteligenciou a odovzdal mu zem, aby „si ju podmanil” (por. Gen 1,28). Túto pravdu dobre ilustruje hora Butkov, na ktorom stojíme a ktorá je už stodvadsaťpäť rokov kameňolomom. Tento vrch dáva ľuďom prácu. Tento vrch Vám zabezpečuje prácu a teda aj prostriedky na živobytie. Z kameňa získavate a vyrábate cement, ktorý slúži na stavbu domov, mostov a chrámov.
Pri pohľade na tento kameňolom spontánne myslíme na Karola Wojtylu, ktorý ako mladý človek, v ťažkých časoch druhej svetovej vojny, pracoval v kameňolome na krakovskom Zakrzówku. Pracoval v pote tváre, aby si zarobil – tak ako vy – na každodenný chlieb. Vtedy, v neľahkým podmienkach, pri ťažkej práci, v ňom dozrievala myšlienka zasvätiť sa Bohu a slúžiť iným ľuďom ako kňaz.
Uskutočnil tento ideál. Stal sa kňazom, dušpastierom a profesorom filozofie, neskôr biskupom Krakovskej Cirkvi. A nakoniec, 16.októbra 1978, bol zvolený za pápeža. Stal sa pastierom Všeobecnej Cirkvi, ktorá zahŕňa všetky kontinenty a národy, jazyky a kultúry. V srdci Jána Pavla II. bolo pre toto všetko miesto.
Prestal pracovať v kameňolomoch, ale po celý život bol človekom ťažkej práce. Nešetril sa. Všetky svoje schopnosti, neobyčajné dary svojej mysle a srdca odovzdal službe Bohu a ľuďom. Bol som blízkym svedkom jeho modlitby a práce, lebo som takmer štyridsať rokov slúžil po jeho boku. Po boku Svätého.
2. V dnešnom Evanjeliu (Mt 10, 26-33) Ježiš povedal tri krát svojim Apoštolom: „Nebojte sa”. Presviedčal ich a dnes presviedča nás samotných, že náš osud, náš život a naša budúcnosť je v rukách Nebeského Otca. Ako jednoducho a zároveň presvedčivo znejú slová Majstra z Nazareta: „Nepredávajú sa vari dva vrabce za halier? Ale ani jeden z nich nepadne na zem bez vedomia vášho Otca . Vám sú však spočítané aj všetky vlasy na hlave. Nebojte sa teda! Vy ste cennejší ako mnoho vrabcov” (Mt 10, 29-31).
Máme mať iba bázeň pred Bohom, to znamená preukazovať Mu úctu, česť, lebo v Ňom sú naše najhlbšie pramene a korene. Mali by sme byť Bohu poslušní, dodržiavať Jeho prikázania, v ktorých sú obsiahnuté usmernenia, ako máme žiť a konať, ako sa máme vyhýbať zlu, ako milovať a slúžiť, aby náš život mal zmysel, aby sme smerovali k nám určenému cieľu, čiže k Božiemu kráľovstvu večného života. V tomto svetle môžeme pochopiť slová žalmistu: „Bohabojnosť je počiatkom múdrosti” (Ž 111, 10) a taktiež Máriine slová z hymnu, ktorý zaspievala pri stretnutí s Alžbetou: „Jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa Ho boja” (Lk 1, 50).
3. Na začiatku svojej pápežskej služby Cirkvi a svetu Ján Pavol II. povedal slová, ktoré sa stali sprievodným heslom jeho dlhého pontifikátu, trvajúceho dvadsaťsedem rokov: „Nebojte sa!”. Súčasný človek v sebe nesie mnoho obáv. Z vlastnej skúsenosti vieme, že naše obavy, strach, nezvládneme, ak v našom živote nebudeme mať pevný oporný bod, ktorým môže byť iba samotný Boh. On je skalou, na ktorej môžeme a máme stavať budovu nášho života.
Ján Pavol II. sa neobmedzil na výzvu: „Nebojte sa!”. Poukázal nám na Toho, ktorý je cesta, pravda a život (por. Jn 14, 6). Poukázal nám na Ježiša Krista, keď povedal: „Otvorte Kristovi dvere dokorán. Pre jeho spasiteľnú moc otvorte hranice štátov, ekonomických a politických systémov, široké oblasti kultúry, civilizácie, vývoja! Nebojte sa! Kristus vie, čo človek nosí vo svojom vnútri. On jediný to vie! Dnes človek často nevie, čo sa ukrýva v jeho vnútri, v hĺbke jeho duše a srdca. Tak často je naplnený neistotou zmyslu života na tejto zemi a preniknutý pochybnosťami, ktoré sa menia na zúfalstvo. Dovoľte teda - prosím vás, prosím vás s pokorou a dôverou – dovoľte Kristovi prihovárať sa k človekovi! On jediný má slová života. Áno, slová večného života” (homília, 22.10.1978, č. 5). Dnes sa k nám znova týmito slovami prihovára svätý Ján Pavol II. Nebojme sa prijať Krista do nášho života, do prostredia našej práce či školy. Nebojme sa Mu dôverovať, odovzdať sa Mu, kráčať s Ním životom. Kristus nám nič neberie, no všetko nám dáva! On nás miloval do krajnosti. On za nás obetoval život a Jeho kríž sa stal znakom „Lásky, ktorá je «najväčšia», bez ktorej – ako povedal Ján Pavol II. – ľudský život nemá ani korene a ani zmysel (Krakov, 10 VI 1979, č. 5). Spomeňme si na tieto slová vždy, keď sa zahľadíme na kríž postavený vysoko na tomto vrchu.
4. Svätý Ján Pavol II. bol nazvaný pápežom milosrdenstva. Je to jeden z najvýstižnejších titulov, ktorým bol obdarený. Keď pracoval v kameňolomoch a neskôr v továrni Solvay, Karol Wojtyła navštevoval kaplnku Sestier milosrdenstva v krakovských Łagiewnikách, kde žila a zomrela svätá sestra Faustína, ktorá bola nazvaná tajomníčkou Božieho milosrdenstva. Kardinál Wojtyła ako krakovský metropolita začal jej beatifikačný a kanonizačný proces a po rokoch – už ako pápež – ju vyhlásil za blahoslavenú a za svätú. V Jubilejnom Roku 2000 Ján Pavol II. ustanovil sviatok Božieho Milosrdenstva pre celú Všeobecnú Cirkev a o dva roky neskôr v krakovskom sanktuáriu Božieho Milosrdenstva zveril svet milosrdného Bohu. Vtedy sa vrúcne modlil: „Bože, Milosrdný Otče, […] skloň sa k nám hriešnikom, vylieč našu slabosť, premôž všetko zlo, dovoľ všetkým obyvateľom zeme zakúsiť Tvoje milosrdenstvo, aby v Tebe, Trojjediný Bože, vždy nachádzali prameň nádeje” (17 VIII 2002).
Ako sa neradovať zo skutočnosti, že v Ladcoch je živá úcta k Božiemu Milosrdenstvu a jej výrečným symbolom je Vami stavaný chrám zasvätený Božiemu Milosrdenstvu? Nech sa aj odtiaľto šíri volanie po Božom Milosrdenstve pre náš nepokojný svet, pre Európu, pre ľudí, ktorí podliehajú pokušeniu sekularizmu, čiže pokušeniu zariadiť si život tak, akoby Boh nejestvoval, akoby nemal čo človeku povedať a ponúknuť.
5. Drahí bratia a sestry, sami dobre viete, ako Ján Pavol II. miloval Slovensko a jeho veriaci ľud. Niekoľkokrát navštívil vašu krásnu krajinu a v Ríme sa takmer každý týždeň prihováral slovenským pútnikom na stredajších audienciách, najmä vtedy, keď sa u vás ocitol v troskách bezbožný komunistický systém a získali ste slobodu. Ján Pavol II. obdivoval vašu vieru, vaše pripútanie sa k Cirkvi, vašu výnimočnú lásku k Márii – Matke Božej, ktorej on sám bol veľkým ctiteľom. Práve jej hovoril a opakoval: Totus Tuus – Som celý Tvoj, Mária!
Nemôžeme si dnes nepripomenúť slová Jána Pavla II., ktorými sa prihovoril Slovákom 14. Septembra 2003 v Bratislave pri jeho poslednej návšteve vašej vlasti. Prihovoril sa vtedy celému vášmu národu v nasledujúcich slovách: „Milovaný slovenský národ […]: ďakujem Bohu, že si si dokázal aj v ťažkých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a Jeho Cirkvi. A povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za Evanjelium! Chráň si ho vo svojom srdci ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného životného putovania” (homília, č. 2).
Svätý Otec sa prihovoril aj slovenskej mládeži. Povedal: „Drahí mladí priatelia, vy ste nádejou pápeža! Nebojte sa stať sa skutočnými Ježišovými priateľmi: naučíte sa od Neho milovať tento svet správnym spôsobom a s Jeho pomocou vybudujete civilizáciu lásky”. Venujem tieto slová všetkým mladým, ktorí sa zúčastňujú na našej Eucharistii na hore Butkov.
6. Sestry a bratia, zverme všetky naše záležitosti milosrdnému Pánovi. Prosme o Božie požehnanie pre všetkých, ktorí pracujú v kameňolome a Cementárni Ladce a pre tých, ktorý s týmto podnikom spolupracujú. Nech Boh žehná mestá a obce, ktoré ležia na úpätí tohto vrchu. Nech žehná vaše rodiny a vašich blízkych. Nech žehná celé Slovensko. Nech Vás sprevádza orodovanie Sedembolestnej Panny Márie – Patrónky Slovenska. Nech sa za Vás prihovára svätý Ján Pavol II, ktorý Vám ďakuje za Vašu lásku k nemu, vyjadrenú aj v jeho pamätníku, ktorý dnes odhaľujeme a posväcujeme. Som presvedčený, že z výšky na nás hľadí a všetkých nás žehná.
Amen!
Na stiahnutie
Ladce 21 VI 2014.docxLadce, 21 VI 2014 - kazanie słowacki.docx
Vytvoril Viadon, s.r.o., generuje redakčný systém NetBase