Homília apoštolského nuncia pri 5. výročí vzniku diecézy

Homília J.E. Mons. Maria Giordanu, apoštolského nuncia na Slovensku a dekana diplomatického zboru, ktorú predniesol 14. 2. 2013 počas slávnostnej sv. omše v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline pri príležitosti 5. výročia zriadenia Žilinskej diecézy.

Omelia in occasione del 5° anniversario dell'erezione della Diocesi di Žilina e della nomina del suo primo Vescovo Diocesano S. E. Mons. Tomáš Galis

Excelencia Mons. Tomáš Galis, žilinský diecézny biskup,

Excelencie, otcovia arcibiskupi a biskupi, spolubratia v biskupskej službe,
Kňazi, rehoľníci a rehoľné sestry,
Predstavitelia verejného života,
Milovaní bratia a sestry v Kristovi,

ďakujem veľmi pekne otcovi biskupovi Galisovi za pozvanie sláviť tu dnes spolu s vami eucharistiu ako poďakovanie za päť rokov existencie tejto miestnej Žilinskej cirkvi.
Pri tejto príležitosti prinášam všetkým vám, ale najmä vášmu otcovi biskupovi pozdrav a apoštolské požehnanie Svätého Otca Benedikta XVI., ktorý sprevádza túto slávnosť svojou úprimnou modlitbou.

Zároveň pozývam aj vás, aby ste aj vy vo svojich modlitbách pamätali na neho a na všetky jeho úmysly v týchto mimoriadnych chvíľach jeho služby Najvyššieho Pastiera Cirkvi.
Liturgicky dnes slávime sviatok svätých Cyrila a Metoda, ktorí sú patrónmi Európy a tiež hlavnými patrónmi vašej diecézy. Všetky tri dnešné liturgické čítania nám predstavujú myšlienku, ktorá je podstatnou pre našu kresťanskú vieru, nachádzajúcu svoj pôvod už v Starom zákone.

V prvom čítaní totiž prorok Izaiáš hovorí o poslovi dobrej zvesti, ktorý ohlasuje spásu. Apoštol Pavol zase v druhom čítaní pripomína Solúnčanom, ako spolu s mnohými ďalšími našli odvahu hlásať im Božie evanjelium hoci uprostred mnohých ťažkostí. A v evanjeliu svätopisec, evanjelista Marek, opisuje moment, v ktorom Ježiš dáva svojim apoštolom príkaz, aby šli do celého sveta a hlásali Radostnú zvesť o spáse.

Milovaní bratia a sestry v Kristovi,
ohlasovanie Radostnej zvesti o spáse, ktorá sa opiera o Kristovo paschálne tajomstvo jeho smrti a zmŕtvychvstania, je bytostnou otázkou Cirkvi.

Vieme, ako vážne toto poslanie zobrali samotní Ježišovi apoštoli. Aby mu boli verní, nešetrili svoje fyzické, ani duševné sily, nemysleli na seba a dokonca obetovali aj svoj život.
A to isté môžeme povedať aj o svätých vašich patrónoch, ktorých si tu dnes pripomíname. Aj oni ako to poznáme z histórie, neváhali obetovať mnoho: zanechali svoju krajinu, istoty zabehaného života, prostredie, zvyklosti, známych a podobne - len aby mohli priniesť evanjelium - to posolstvo spásy - slovanským národom v jazyku, ktorí poznali. Samozrejme, riskovali veľa, ale mali vždy dôveru v Toho, ktorý ich povolal: v Boha, ktorý z nich chcel urobiť poslov dobrej zvesti ohlasujúcich spásu.

Ich misia skutočne nebola ľahká. História je toho dôkazom. A predsa mali veľký duchovný úspech, pretože, skladajúc svoju dôveru v Boha, našli odvahu hlásať Božie evanjelium aj uprostred mnohých ťažkostí, ak si môžeme poslúžiť slovami svätého apoštola Pavla z dnešného druhého čítania.

Títo dvaja bratia svojim misijným pôsobením medzi Slovanmi vyorali hlbokú brázdu na európskom poli. Aj vďaka ich činnosti Európa ešte aj dnes - hoci je to už viac ako tisíc rokov, odkedy tu siali semeno Božieho Slova - má z toho veľký úžitok. Nie náhodou ich Svätý Otec Ján Pavol II. v roku 1980 vyhlásil za spolupatrónov Starého kontinentu.

A je na zodpovednosti nových generácií, ktoré tu dnes žijú, aby dokázali v európskych krajinách túto živú vieru zachovať.

Môžeme k tomu prispieť aj my. K takémuto hlásaniu evanjelia sme totiž v istom slova zmysle povolaní my všetci a to na základe všeobecného kňazstva, ktorého sa nám dostalo vo svätom krste. Žiť toto kňazstvo totiž neznamená nič iné, ako žiť dobre svoj kresťanský život: a teda súlade s ľudskými a kresťanskými hodnotami. Toto potom vedie k večnému životu, ktorý je skutočným a jediným určením každého človeka.

Takýmto spôsobom každý pokrstený prispieva k šíreniu evanjelia vo svete a realizuje misijné poslanie, ktoré mu Kristus zveruje. Iba vtedy, ak nebudú chýbať ľudia, ktorí sa budú snažiť zodpovedne prežívať svoj kresťanský život, môžeme mať nádej, že aj dnes budú medzi nami svätci, že tu budú zdravé rodiny a spoločnosť, ktorá sa riadi základnými ľudskými a kresťanskými hodnotami.

Keď teda dnes obraciame svoj zrak na týchto dvoch svätých bratov, prosme ich o milosť živej viery v našich srdciach, aby sa dobro, ktoré viera prináša, mohlo aj našim pričinením stať súčasťou života generácií, ktoré prídu po nás. Takto im prispejeme k tomu, aby dokázali nachádzať skutočný zmysel života, ktorý spočíva v láske k Bohu a v osobnej zodpovednosti pre dobro druhých.

Milovaní bratia a sestry v Kristovi,
Touto liturgickou slávnosťou chceme zároveň ďakovať Bohu za päť rokov života tejto diecézy.
Pred piatimi rokmi, totiž, keď sa Svätý Otec na sviatok svätých Cyrila a Metoda rozhodol zriadiť Žilinskú diecézu, sa začala písať jej história, ktorá dnes slávi svoje malé výročie. Už päť rokov sa v Žiline stretávame s diecéznou realitou.

Iný dôvod okrem duchovného dobra veriacich, pre ktorý sa Svätý Otec takto rozhodol, neexistuje: chcel, aby mali ľahší prístup k duchovným dobrám, ktoré sú tak potrebné pre uchovanie a rozvoj viery v ľudských srdciach.

A toto rozhodnutie sa pre všetkých stalo skutočnou výzvou. Od toho momentu totiž bolo potrebné začínať akoby na zelenej lúke, bolo potrebné vytvoriť fungujúce štruktúry, ale najmä vybudovať diecézne spoločenstvo. V tomto zmysle sa tu za tých päť rokov urobilo naozaj veľa. Treba doceniť, že štruktúry sa už vybudovať podarilo. A v budovaní diecézneho spoločenstva sa - hoc neľahko, ale s konkrétnymi výsledkami a úspešne - stále pokračuje.
Za to všetko patrí veľká vďaka vášmu otcovi biskupovi, Tomášovi Galisovi, ktorého tým Svätý Otec poveril.

Vaša Excelencia, otec biskup,
dovoľte mi, aby som sa Vám aj v mene Svätého Otca poďakoval za to, že ste sa podujali na tú neľahkú úlohu budovania novej diecéznej reality. Ďakujem Vám za Váš apoštolský zápal a za odhodlanie, s akým doteraz vykonávate úrad pastiera a hlavy tejto diecézy. Ďakujem za ducha otvorenosti a spolupráce, ktorého ste stále prejavovali či už pri materiálnom, ale najmä pri duchovnom budovaní vašej miestnej cirkvi, snažiac sa predovšetkým o vytváranie jednoty medzi svojimi najbližšími spolupracovníkmí, kňazmi, aby tvorili autentické diecézne kňazstvo. Ďakujem aj vám, milí bratia kňazi, rehoľníci, rehoľné sestry i všetci veriaci laici, ktorí ste účinne spolupracovali s vašim otcom biskupom pri budovaní tejto diecézy. Pokračujte v tom i naďalej v duchu viery, s láskou k Cirkvi, k jej učeniu a v plnej jednote so Svätým Otcom, nástupcom apoštola Petra, ktorého sám Kristus postavil na jej čelo svojej Cirkvi.

Naša najväčšia vďaka však patrí samému Pánu Bohu, za všetky dary a milosti, ktoré v priebehu tých piatich rokov bohato vylieval na túto diecézu, dovoliac jej, aby sa zrodila, aby rástla a aby sa rozvíjala.

Ďakujúc Bohu, darcovi všetkých darov, chcem ešte raz zaželať otcovi biskupovi Galisovi, pastierovi tejto diecézy, aby s Božou pomocou a jemu vlastným pastoračným zápalom, mohol i naďalej pokračovať pri budovaní tohoto diecézneho spoločenstva.

A vám, drahí bratia a sestry v Kristovi, želám, aby ste vytrvali na ceste, ktorú ste pred piatimi rokmi začali. Podporujte svoju diecézu, ale najmä vášho otca biskupa a vašich kňazov, svojimi úprimnými modlitbami a svojou pomocou, aby ste raz všetci spolu mohli dosiahnuť to, k čomu sme povolaní: večný život v nebi.

Aj vás nech svojimi modlitbami, pomocou a ochranou stále sprevádzajú vaši svätí patróni: svätý Cyril a Metod.

Amen.

Návrat späť