05. 11. 2013

Zriadenie novej Farnosti Panny Márie v Stráňavách – 2. 7. 2012

Homília biskup Tomáša Galisa

V našej krajine dnes slávime sviatok Návštevy Panny Márie u svojej príbuznej Alžbety. Z úryvku evanjelia sv. Lukáša sme sa dozvedeli, že aj Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Putovanie bolo vždy významnou udalosťou v živote veriacich, lebo pripomínalo osobnú cestu veriaceho po stopách Vykupiteľa a chápalo sa ako cvičenie sa v činnej askéze, v ľútosti nad ľudskými slabosťami, bolo spojené s vyznávaním hriechov vo sviatosti zmierenia a prijímaním Eucharistie, ako prejav trvalej bdelosti nad vlastnou krehkosťou a vo vnútornej príprave na obnovu srdca. Prostredníctvom bdenia, pôstu a modlitby pútnik napreduje na ceste kresťanskej dokonalosti a snaží sa s pomocou Božej milosti dospieť „k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku" (Ef 4,13). Preto sa veľmi odporúča, aby zvlášť počas prázdnin a dovoleniek celá rodina putovala na posvätné miesta, aby tam členovia rodiny boli na svätej omši. Aby si tak z každej dovolenky, z každých prázdnin mohli domov priniesť spomienky na vzácne a významné chvíle svojej rodiny.

Jednou z tých vzácnych a významných udalostí pre všetky rodiny je aj dnešné zriadenie novej farnosti Sedembolestnej Panny Márie vo varínskom dekanáte. V latinskej terminológii sa užívajú slová: mater ecclesia et filia. Jednotlivá partikulárna, čiže miestna cirkev ako matica sa tak starala, aby jej časť ako dcéra sa stala dospelou žiť samostatne. Lebo samostatná farnosť je pre všetkých ľudí tým najlepším priestorom, v ktorom sa môže rozvíjať ich ľudský a kresťanský život. Táto skutočnosť je zadefinovaná aj v Kódexe kanonického práva, že farnosť je určité územné spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré je - pod autoritou diecézneho biskupa - zverená pastoračná starostlivosť farárovi ako jeho vlastnému pastierovi.
Nech vaša farnosť je zázemím a domom nielen pre kňaza a jeho spolupracovníkov, ale nech je vaša farnosť miestom, kde sa vy, kresťania, ktorí ste boli pokrstení v Kristovi, stávate učeníkmi Krista. Skutky apoštolov hovoria, že v Antiochii prvýkrát nazvali učeníkov kresťanmi. Zdá sa, že dnes potrebujeme presný opak, čiže pretvoriť kresťanov na Kristových učeníkov. Dnes sa mnohí nazývajú kresťania, ale stále menej je tých kresťanov, ktorí skutočne, pravdivo aj sú Kristovými učeníkmi. Farnosť je prvým a nenahraditeľným miestom tejto premeny, kde sa kresťan stáva učeníkom. Preto kňazi sú pozývaní žiť uprostred bratov a sestier. Nežijú osamotení, ale spolu s vami, laickými bratmi a sestrami, vytvárajú farskú rodinu a nesú zodpovednosť za budovanie farského spoločenstva. Je úlohou kňazov, aby sme veriacim pomáhali nájsť vaše miesto v službe pre spoločenstvo farnosti. V našich mestách a na vidieku popri veriacich žijú aj neveriaci. Každá katolícka farnosť nie je iba miestom pastorácie, ale sa stáva aj miestom evanjelizácie. Preto naše aktivity smerujú aj k tým, ktorí sú vzdialení od viery i od života cirkevného spoločenstva. Prvé farské spoločenstvo v Jeruzaleme je opísané takto: „Vytrvalo sa zúčastňovali na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň... Všetci čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné... Deň čo deň zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení..." (Porov. Sk 2,42-43a.44.46-47). Toto všetko možno vyjadriť slovom koinónia, communio (solidarita, spoločenstvo) t.j.:

  • zdieľanie dobier duchovných a materiálnych, vzájomná pomoc, diakonia, charita
  • spoločné stretanie sa v chráme okolo Eucharistie, okolo Ježiša Krista (kňaza, biskupa)
  • byť jedno srdce a jedna duša (život v spoločenstve)
  • byť naplnení bázňou a byť v obľube u všetkého ľudu

Nech vaša farnosť je miestom hľadania pravdy - pravdy Evanjelia. Skutky apoštolov nám ukazujú, že apoštolská činnosť nie je priateľské "potľapkávame sa po pleci", že všetko je O.K., ale je neustále hľadanie pravdy a hľadenie na pravdu, ktorým je Evanjelium a ktorému majú byť podriadené aj naše osobné ambície. To je kľúč pre všetky naše postupy. Pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista objasňuje, že ani svätí „nespadli z neba." Sú to ľudia ako my, aj so zložitými životnými problémami. Svätosť nespočíva v tom, že sa nikdy neschybí či nezhreší. Svätosť rastie v schopnosti obrátiť sa, ľutovať, v ochote začať znova.

Za starcom v púšti prišiel mladík a prosil ho, aby mu poradil. Starec plietol košíky a rohože pri neďalekom prameni. „Hovor, budem ťa počúvať." Mladík sa zadivil: „Tu?" „Áno, košíky a rohože nemajú uši, neboj sa, len hovor." Mladík začal: „Otče, chcel by som dobre žiť." Starec mu odpovedal: „To je krásne rozhodnutie pre mladého človeka." Mladík sa chvíľu odmlčal a tlmeným hlasom pokračoval: „Otče, padol som a bol to veľký pád." „Nuž teda vstaň a zmeň sa." „Vstal som, ale znova som upadol!" Starec pokojne odpovedá: „Nanovo vstaň." Mladík smutne priznáva: „Ale ja som to už mnoho ráz zopakoval, dokedy mám ešte vstávať?" Starec prestal pracovať, položil ruku na mladíkovo plece a vravel: „Syn môj, dovtedy, pokiaľ ti Pán dá možnosť žiť. Padnúť je ľudské, zostať v hriechu je diabolské, ale vstať je božské. Boh ti káže vstať a dá ti k tomu silu a svoju milosť!"

Drahí moji, pravidelne sa modlievajte za svoju novú farnosť. Nebojte sa tiež ostatných povzbudzovať, aby sa modlili za svoju novú farnosť, za svojich kňazov, ale aj za diecézu a jej biskupa, aby všetci spoznávali svoje miesto v službe partikulárnej Cirkvi. Nie všetky udalosti naplnia hneď naše srdce radosťou. Možno budú aj také, ktoré v ňom spôsobia bôľ. Aj tie prijmime a premýšľajme, uvažujme o nich, čo nám chce skrze ne povedať Boh. Možno niektoré udalosti v našom osobnom živote alebo v živote spoločnosti nebudeme chápať a porozumieme im až neskôr. Podľa príkladu Panny Márie dôverujme Bohu. Majme stále srdce ochotné a otvorené a uvažujme o udalostiach, ktoré prežívame, veď v nich a cez ne, sa aj nám prihovára Boh, ktorý nás miluje.

 



Návrat späť