Pastiersky list Mons. Tomáša Galisa na slávnosť Najsvätejšej Trojice 2008

Drahí bratia a sestry vo viere, prichádza vhodná príležitosť, aby som sa Vám po prvýkrát prihovoril formou listu pastiera. Hoci slávnosť uvedenia do úradu vo mne ešte stále rezonuje

Drahí bratia a sestry vo viere, prichádza vhodná príležitosť, aby som sa Vám po prvýkrát prihovoril formou listu pastiera. Hoci slávnosť uvedenia do úradu vo mne ešte stále rezonuje, starosti o novovzniknutú diecézu nechýbajú. Dennodenne sa stretávam s tým, čo všetko nám chýba, no z úprimného srdca chcem povedať, že naša mladá diecéza má jedno veľké bohatstvo - a ním ste Vy, milí bratia kňazi, rehoľníci a rehoľníčky, otcovia a matky, deti a mládež, početný Boží ľud.

Hlboko si uvedomujem, akou veľkou hodnotou je život každého z Vás. Veľmi si prajem, a za to sa chcem neustále modliť, aby tento Váš život bol tvorivý, plnohodnotný a šťastný. Život je prvý a najcennejší dar, ktorý robí možnými iné dary. V túto chvíľu by som rád spolu s Vami nad ním uvažoval.

Keď sa kozmonauti po prvýkrát pozerali z Mesiaca na Zem, javila sa im ako vzácny drahokam na tmavom zamatovom pozadí. Niečo neskutočne krásne. Lenže realita býva často iná. Život je udivujúci, ale aj zdrvujúci. Dobro sa mieša zo zlom, láska s nenávisťou, radosť s bolesťou. Pre mnohých sa život stal už len osvojeným zvykom, rezignáciou, šedosťou, občas prežiarenou nejakou tou dovolenou či nedovolenou radosťou užívania si. Životný vír, ktorý nás unáša, následnosť hodín, tisíce vecí, ktoré nás zamestnávajú, nám často bránia pravdivo žiť a dať životu zmysel. Takýto život je skôr živorenie ako žitie. Všetky tieto skutočnosti sa dotýkajú aj nás kresťanov. Zvláštne je však to, že sme to práve my, ktorým je daná milosť poznať kľúč pre žitie tvorivého, plnohodnotného, šťastného života. Tým kľúčom je tajomstvo našej viery, ktoré dnes slávime, sám život v Bohu, život Najsvätejšej Trojice. Tento Boží život je pre nás síce tajomstvom, hlbokým oceánom, ktorý nikdy úplne nepreskúmame, avšak stojí za to ponoriť sa doň a objavovať jeho krásu.

Čomu nás učí a k čomu nás vedie trojičný model života? Postoj jednotlivých božských osôb možno vyjadriť ako: otvorenosť, komunikáciu a spoločenstvo.

Pri postoji otvorenosti Otec nepozerá len na seba, nevníma iba seba, nehľadá len seba. Práve naopak. Svojou otvorenosťou sa nasmerúva na Syna a Ducha Svätého. "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie" (Lk 3, 22). Rovnaký postoj zaujímajú Ježiš Kristus aj Duch Svätý voči Otcovi.

Na prežívanie plnohodnotného, tvorivého a šťastného života je naša schopnosť otvorenosti základnou podmienkou. Nikdy nebudeme šťastní, ak sa uzatvoríme do seba, ak budeme žiť len pre seba. Pred nami je neustála výzva bojovať s naším egocentrizmom, ba ešte viac - s naším egoizmom. Filozof a spisovateľ Emerson píše: "Podívajte sa na milióny ľudí, ktorí sa celý život starali len o seba, a teraz ležia v hroboch bez mena; zatiaľ čo niekoľko veľkých nesebeckých ľudí, ktorí sa starali o druhých, sa stalo nesmrteľnými."

Druhou skutočnosťou je komunikácia. Jednotlivé božské osoby sú nielen otvorené jedna pre druhú, ale vstupujú do vzájomnej komunikácie v najvlastnejšom zmysle. Každá z nich totiž daruje seba, všetko čo má a čím je, a je otvorená pre prijatie iných. Podľa tohto postoja sme pozvaní k prijímaniu a darovaniu toho, čím sme a čo vlastníme. Ide o nepopierateľný zákon života, zákon prijímania a dávania. Ak bunka v našom organizme len prijíma a nič neodovzdáva, bujnie, stáva sa rakovinovou, prinášajúcou smrť.

Komunikácia nie je vôbec ľahká. Vyžaduje si ochotu a úsilie. Vyžaduje si snahu prekonávať strach z druhého, urobiť krok smerom k druhému, počúvať druhého, vcítiť sa do druhého, pochopiť druhého. Byť jednoducho darom pre druhého. A druhému taktiež umožniť, aby on bol darom pre nás. Komunikovať teda znamená žiť a žiť znamená komunikovať. Aj psychológia nás učí, že život každého spoločenstva, či ide o manželstvo, rodinu, pracovný kolektív, školu, nemôže existovať bez prijímania a dávania.

Tretím postojom je spoločenstvo. Večná otvorenosť božských osôb a ich dokonalá komunikácia ústi do spoločenstva jednoty a lásky pri zachovávaní a rešpektovaní odlišností jednotlivých osôb. Aj zmyslom našich snažení je budovanie spoločenstva pri objavovaní, rešpektovaní a zamilovaní si toho druhého. Nie je to zároveň konečný cieľ ľudského bytia? Veď naša najzákladnejšia túžba spočíva práve v objavení a žití láskyplnej, trvalej prítomnosti niekoho iného.

Bratia a sestry, najprirodzenejším miestom, kde sa môže viditeľne a konkrétne zjaviť toto úžasné tajomstvo viery, je rodina. Naše kresťanské rodiny môžu byť najkrajším miestom otvorenosti, komunikácie a láskyplného spoločenstva. Vzťahy medzi otcom a mamou, medzi rodičmi a deťmi, medzi súrodencami navzájom sa môžu inšpirovať a čerpať z krásy Božieho života.

Každodenné situácie v rodine nám ponúkajú dostatočný priestor, aby sme si dokázali navzájom vychádzať v ústrety, pomáhať si, zastúpiť sa, spoznávať priania a túžby svojich najbližších a spoločne ich napĺňať. Nevyhnutnou podmienkou je vzájomný rešpekt a úcta, počúvanie, odpustenie, ale aj zodpovednosť, dôslednosť a poriadkumilovnosť. Rodina sa tak stane školou ľudských cností (porov. Pastoračný plán Katolíckej cirkvi na Slovensku 2007 – 2013, 32). Ak sa nám bude dariť uplatňovať tieto hodnoty a prístupy v našich rodinách, ak sa stanú súčasťou nášho osobného života, bude samozrejmé, že sa takéto postoje prenesú aj do spoločnosti, do vzťahov v zamestnaní, v škole, ale aj do verejného života - lebo budú súčasťou nášho srdca a našej osobnej skúsenosti.

Preto sa chcem obrátiť v prvom rade na Vás, drahí manželia a rodičia. Práve Vy potrebujete nanovo uveriť, že stávať sa darom pre iného je síce náročná, ale jediná zmysluplná cesta, ktorá vedie k plnosti života. K tej plnosti, o ktorej nám najviac chce povedať hĺbka tajomstva dnešnej slávnosti.

Drahé rodiny, nebojte sa. Nedovoľte, aby sa beznádej vkrádala do Vašich sŕdc! Neprijmite ľahkovážne ponuky, ktoré sľubujú šťastie bez námahy. To, čo je hodnotné, stojí za bolesť námahy. Práve Vám je blízky obraz, ktorý Kristus ponúka, aby nás povzbudil k vytrvalosti v láske aj cez veľké námahy: „Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek" (Jn 16, 21). Prijať Boží život znamená otvoriť sa pre radosť, ktorú nám nik nevezme. Zažite skúsenosť tejto nefalšovanej radosti! Bude tým najkrajším darom pre Vás, i najlepšou katechézou o Božej láske pre Vaše deti.

Milí bratia a sestry, dobre vieme, že človek sa šťastným nerodí, ale sa ním postupne stáva. Život Najsvätejšej Trojice nás vedie k tomu, že drobné šťastie, šťastie trvalejšie, ale najmä večné šťastie, prichádzajú za predpokladu, ak sa človek usiluje byť otvorený voči iným, snaží sa o skutočnú komunikáciu a budovanie spoločenstva. Toto môže byť:

cesta pre Vás, deti a mládež, keď sa budete otvárať pre takú hodnotu, akou je priateľstvo;
program pre Vás, snúbenci a manželia, keď sa budete dennodenne namáhať zodpovedne žiť pre takú hodnotu, akou je rodina;
úloha pre mňa ako biskupa i pre Vás, spolubratia kňazi, keď sa budeme dávať do služby pre Božie kráľovstvo na zemi;
správnou orientáciou pre nás veriacich, keď sa budeme snažiť pracovať pre takú hodnotu, akou je večný život;
program pre všetkých, ktorým ležia na srdci veci verejné a budú pracovať pre takú hodnotu, akou je spravodlivá spoločnosť.

Pre napĺňanie tohto programu Vám všetkým, a každému osobne želám a vyprosujem na príhovor Panny Márie a svätých Cyrila a Metoda, našich diecéznych patrónov, veľa duchovnej sily. Nech Vás žehná všemohúci Boh + Otec, i + Syn i + Duch Svätý.

+ Mons. Tomáš Galis žilinský biskup

Na stiahnutie

Pastiersky list slávnosť Najsv. Trojice2008.doc

Návrat späť