Katedrálny chrám

Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline

História doterajšieho farského kostola a Burianovej veže

Podľa najnovších archeologických výskumov stál žilinský farský kostol už v prvej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z roku 1400, keď bol zasvätený Panne Márii – „Pfarrkirche zum unsern lieben Frau“. Pôvodný kostol mal zrejme charakter trojloďovej románskej baziliky. Veža kostola, ktorá bola pôvodne v osi predpokladaného jednoloďového kostola, je oveľa masívnejšia a vyššia ako podobné veže v tejto oblasti.

Farský kostol

Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian SVĚTLOVSKÝ z VLČNOVA postaviť vedľa kostola vežu ako pevnostný objekt. V roku 1540 dokončil túto stavbu Rafael PODMANICKÝ (+ 1559).

Pôvodne mala pomenovanie Nová veža. V polovici 16. storočia ozbrojenci lúpežných rytierov Jána PODMANICKÉHO (+ 1545?) a jeho brata Rafaela PODMANICKÉHO dva razy obsadili a vypálili Žilinu a kostol prebudovali na pevnosť. Neskôr majiteľ mesta Žilina Mikuláš DERSFFY dal urobiť opätovnú prestavbu a kostol znova slúžil cirkevným potrebám.

Vtedajší nitriansky sídelný biskup Zachariáš ROHOŽNÍK-MOŠOVSKÝ (1542-1587) ho posvätil, ale už ako Kostol Najsvätejšej Trojice. V roku 1678 pri požiari kostol celkom zhorel, ba roztopili sa aj zvony na Novej veži (dnešná Burianova veža). Kostol dal zreštaurovať v roku 1687 žilinský zemepán, palatín Pavol ESTERHÁZY a v roku 1690 ho začali reštaurovať zasa jezuiti.

Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na západnej strane kostola pristavili v roku 1762. Jej hlavným účelom bolo umiestenie Božieho hrobu. Vtedy dostali aj obe veže – veža farského kostola i Nová veža – rovnaké barokové strechy a na vežu kostola dali kríž. Vzhľad farského kostola a časti žilinského rínku v prvej polovici 19. storočia predstavuje kresba, ktorú bol vypracoval vtedajší riaditeľ Biskupského sirotinca František Xaver DRAHOTUSKÝ (1814-1893).

Obrovský požiar zničil dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu. Zhorela strecha kostola, obe veže i celé vnútorné zariadenie kostola. Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali. Kríž z veže farského kostola spadol a cez strechu a klenbu prepadol až do krýpt, kde začali horieť rakvy. Z farského kostola ostala ruina. Pri požiari sa na Novej veži roztopili tri najväčšie zvony. Dielo skazy dokonalo zemetrasenie dňa 15. januára 1858. Pri tomto požiari zachránili z kostola sochu Panny Márie. Preniesli ju do kostola v Rosine a zakrátko do kostola vo Višňovom, kde ostala natrvalo. To bolo zrejme príčinou, že Žilinčania každoročne konajú púť k tejto kedysi svojej soche.

Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan-farár Andrej LEMEŠ s výdatnou pomocou nitrianskeho kanonika-lektora Juraja Tvrdého (1780-1865) a žilinského prepošta Štefana TVRDÉHO (1788-1862) i banskobystrického veľprepošta Juraja BUDATÍNSKEHO, a to podľa plánov významného maliara a prírodovedca, profesora banskobystrického gymnázia, Jozefa Božetecha KLEMENSA (1817-1883), ktorý predtým pôsobil v gymnáziu v Žiline. Od tohto autora pochádzajú aj oltárne obrazy, ktoré sú v kostole dodnes.

Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie a neďaleko vchodu je obraz sv. Anny.

Ďalší požiar vznikol v roku 1886, ktorý znova poškodil aj čerstvo zrekonštruovaný kostol – zhorela na ňom strecha. Farské zvony sa však podarilo zachrániť. V roku 1888 dostali obe veže – veža farského kostola i Nová veža – nové strechy. Charakter, ktorý má veža v podstate i dnes, dostala pri prestavbe v roku 1890. Podľa najväčšieho zvona na nej, ktorý vážil 2336 kg, dostala vtedy pomenovanie Burianova veža. Prvá svetová vojna poznačila aj žilinské kostoly. V auguste 1917 zrekvirovali všetky tri zvony z Burianovej veže na výrobu vojenského materiálu.

V roku 1924 dostala táto veža šesť nových zvonov. Pri tejto príležitosti bola dňa 15. augusta v Žiline veľká slávnosť – Andrej HLINKA (1864-1938) posvätil zvony, ktoré ešte v ten deň vytiahli na vežu. Farský kostol dostal nový organ, ktorý vyhotovila firma Bratia Rieger v Krnove, v roku 1936 V roku 1941 obstaral farský úrad pre fasádu kostola mramorovú sochu sv. Anny, ktorej autorom bol akademický sochár Fraňo ŠTEFUNKO (* 1903) z Turčianskeho Svätého Martina. V rokoch 1941 a 1942 uskutočnili stavebnú úpravu Burianovej veže. Vtedy na nej urobili novú vychádzkovú ochodzu so stĺpmi, ktoré spájajú oblúky.

(Zostavil ĽP)

Hore

Diecézna charita

Katechetický úrad

Inštitút Communio

Miništranti

Mládež

Rodina


Apoštolát Fatimy

Projekty


Projekty spolufinancované
z ERDF

Stretnutia snúbencov

Ohne stretnutia snúbencov


moja komunita

Turíčny víkend 2012



Rok sv. Cyrila a Metoda

Svetové dni mládeže


Naša Žilinská diecéza

Program podujatí 2012

Festival Lumen

Výveska