10. 10. 2014
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na 28. cezročnú nedeľu: Zvykli sme si

Oznam v miestnom rozhlase: „Túto nedeľu príde do našej obce vzácny hosť.

Volá sa Ježiš Kristus. Možnosť osobnej audiencie bude celý deň v miestnom kostole, ktorý bude otvorený od polnoci do polnoci. Okrem toho budú tri slávnostné hostiny, na ktoré je každý pozvaný. Vyžaduje sa slávnostné oblečenie srdca."

Čo si myslíš, koľko ľudí by si našiel o polnoci v kostole, aby boli medzi prvými, ktorí sa s Ježišom stretnú? Aký by bol záujem o také stretnutie v priebehu dňa? Sú okolo teba ľudia, čo by išli v taký deň na stavbu alebo na pole pracovať?

Radšej nechcem poznať tvoje odpovede. Lebo sú takmer určite také ako moje. Zvykli sme si, že Ježiš je stále v nami a už nás nevzrušuje nejaký oznam o možnosti byť s ním... Navyše pravdu o jeho prítomnosti medzi nami neberieme celkom vážne...

Skús sa teraz pozrieť na seba. Utekal by si o polnoci do kostola, aby si si zabezpečil dobré miesto, čo najbližšie pri Ježišovi? Ozaj, a keď si na svätej omši, tak radšej niekde v kútiku, alebo čo najbližšie pri oltári?

Srdce mi plače pre ľahostajnosť katolíkov k najvýznamnejšej osobe celých ľudských dejín. Možno by som sa tomu nečudoval, keby bol Ježiš mŕtvy a my by sme si naňho len s úctou spomínali. Ale Ježiš je živý, tu s nami – a mnohými z nás to vôbec nepohne. „Čo preboha odo mňa chceš? Chodím každú nedeľu do kostola, každý prvý piatok na spoveď, modlím sa každý deň ruženec, modlím sa ráno aj večer, pred jedlom i po jedle, tak čo odo mňa chceš?"

Vieš, čo chcem? Aby na tebe bolo vidieť radosť, že si s Ježišom, radosť, lebo si vykúpený, radosť, lebo si zasypaný Božími darmi, radosť, lebo trpíš s Ježišom na kríži. Chápeš? Ak si len plníš nejaké povinnosti, no neraduješ sa zo svojho vykúpenia, tak načo ti je také kresťanstvo? Je to vôbec kresťanstvo? Nie je to len súhrn príkazov a zákazov, pravidiel a zvykov? Kde je potom radosť z vykúpenia, radosť so života s Bohom? Radosť aj v utrpení!!!

Môj Boh mi pripravil hostinu a ja sa na nej každú nedeľu radujem! Nie preto, žeby som mal vynikajúcu náladu a že omša je perfektne slávená, ale preto, že som s ním! Vierou vidím Ježiša v kňazovi, počúvam Ježišov hlas v slove, prežívam jeho prítomnosť v spoločenstve a prijímam ho ako pokrm v Eucharistii. Toto je pravda, ktorú mi nemôže zobrať nijaká nálada či vonkajšie okolnosti. Nežijem podľa toho, čo vidím, ale podľa toho, čo verím!

Viem, mnoho krát nás chce diabol obrať o radosť. Dá nám pred oči všetky nedostatky, ktoré vidíme na kňazovi, na ľuďoch, na speve, na kázni, na dĺžke liturgie... Ale prečo sa dáš oklamať? Veď podstatou svätej omše je stretnutie sa so živým Ježišom. On je Pán!!!

Vieš, čo od teba chcem? Aby si každú nedeľu nadšený chodil na hostinu s Ježišom. Aby si sa každý prvý piatok stretol s milosrdným Ježišom a oslavoval jeho milosrdenstvo vo sviatosti zmierenia. Aby si každý deň spolu s Pannou Máriou pozoroval Ježišov život a premieňal sa na jeho obraz. Aby si každé ráno i večer pozdravil Milovaného a prejavoval mu svoju lásku i dôveru. Aby si pri každom jedle stoloval s Ježišom a radoval sa z jeho darov, ktoré ti dal na výživu tela. Všimol si si, že je to ten istý zoznam, ktorý som uviedol vyššie? Len má iný motív...

Nemusíš sa stále usmievať od ucha k uchu. Aj slzy sa môžu a neraz aj majú objaviť v tvojich očiach. Ale nedaj si zobrať radosť v srdci – radosť z toho, že si s Ježišom v šťastí i nešťastí, v zdraví i v chorobe. Skôr či neskôr sa prejaví aj na tvojej tvári. A staneš sa svedkom prítomnosti živého Ježiša.

Prosme Boha, aby sme raz nepočuli oznam: „Pretože o stretnutie s Ježišom najbližšiu nedeľu nik neprejavil záujem, v tunajšom kostole bude diskotéka a otvorený bar. Všetkých pozýva diabol."

Prosíme ťa, všemohúci Bože, nech nás tvoja milosť ustavične predchádza i sprevádza, aby sme vždy horlivo konali dobré skutky. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Na stiahnutie

12. 10. 2014 A4.doc



Návrat späť