24. 07. 2015
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenia na 17. cezročnú nedeľu: Koľko je dosť?

Koľko chlebov treba pre 100 chlapov? A koľko pre 5000 chlapov? Tí prví dostali 20 jačmenných chlebíkov, tí druhí 5. A stačilo pre všetkých.
Božia matematika nie je našou matematikou. Možno si zachytil v poslednom čase správu o tom, že na zemi je nás už vyše 7,3 miliardy ľudí. No rýchlejšie ako počet ľudí stúpa produkcia potravín. Nehrozí nám hlad, ako to ešte pred 50 rokmi mnohí vyhlasovali. Nie je to dôkaz, že Božie počty sú iné ako naše?
Keď som čítal, ako opisuje Ježišov zázrak z dnešného evanjelia Mária Valtorta, pochopil som, čo bolo pri ňom dôležité – ochota deliť sa (rovnako ako sa my máme deliť o potraviny dnes – a problém hladu by bol vyriešený). Valtorta píše, že ten malý chlapec s piatimi rybami a dvoma chlebmi mal tiež privilégium rozdávať jedlo. Keď mu Ježiš vložil kúsok chleba a kúsok ryby do košíka, tak zvolal: „Aké je to ťažké!" a išiel rozdávať, lebo tam mal mnoho kamarátov, ktorých chcel nasýtiť. Dával im veľké kusy a vôbec sa mu to nezdalo divné. Veď ho poslal Ježiš... Akurát si uvedomoval, že košík má stále rovnako ťažký. A Valtorta pokračuje, ako ktorýsi z apoštolov neveriacky počúval chlapca a myslel si, že hrá divadlo. Jeho košík bol totiž s rovnakým kúskom chleba a ryby nesmierne ľahký, akoby prázdny. A tak aj začal rozdávať – po odrobinke, aby dal aspoň pár ľuďom. Až keď si uvedomil, koľkým už dal odrobinku, no stále má čo dať, uveril a dával čoraz väčšie kusy, ba dokonca sa vrátil k tým, pri ktorých šetril... A vtedy aj on spoznal, že keď posiela Ježiš, tak treba byť štedrý, hoci na pohľad má človek málo.
Aké je tvoje dávanie ľuďom? A možno ešte viac tvoje dávanie sa ľuďom?
Ak chceš mať veľa času pre seba, nikdy nebudeš mať čas pre ľudí. A už vôbec nie čas pre Boha. Túto pravdu ktosi vyjadril veľmi pozitívne: „Ak nemáš čas pomodliť sa ruženec, pomodli sa dva a budeš mať čas aj na tretí."
Chápeš? Náš Boh je grand. Nikomu nedá k 24 hodinám dňa ani sekundu navyše. Ale ak mu ty dáš nejakú časť dňa, tak ti ho naplní a zorganizuje tak, že napokon budeš mať aj čas na oddych, film, peknú knihu...
Nechcel by som mať viac času. Pri mojej povahe by to asi znamenalo len viac a viac pracovať. Ale veľmi by som chcel, aby každý môj deň bol plne v Božej réžii. Aby som veril, že každá maličkosť nejakým spôsobom, ktorý vôbec nemusím poznať, prispeje k tomu, že sa Božie kráľovstvo čoraz viac bude skvieť v mojom živote a v živote ľudí, s ktorými žijem.
Zároveň verím, že aj tieto písmenká, ktoré každý týždeň píšem, k tomu prispievajú. Nemám potuchy, ku komu sa dostanú, či sa dotknú nejakého srdca, ale verím, že moje každotýždenné úsilie počúvať Boží hlas a verne naň odpovedať neostane bez odozvy v srdciach tých, čo si nájdu čas tieto texty čítať... Niekedy si s úsmevom hovorím, že dávam Bohu písmenká a on z nich robí svoje slová v srdciach ľudí. V tomto texte je 554 slov a 2532 písmen. Kiež ich náš dobrý Boh poskladá v každom srdci tak, aby sa v nich zaskvelo meno Ježiš!



Návrat späť