Kostol sv. obrátenia sv. Pavla (Sirotár) (1743)

Kostol vybudovali jezuiti, ktorí prišli do mesta okolo roku 1654 ako misionári. Na mieste piatich pôvodných renesančných domov začali v roku 1743 s výstavbou rezidencie, ktorú predstavoval kostol a kláštor. Dvojvežový rímskokatolícky kostol postavili v barokovom štýle ako jednoloďový. Hoci ho už v r. 1749 zasvätili obráteniu sv. Pavla, dokončený bol až v roku 1754. Pôdorys kostola vzhľadom na osadenie do organizmu mesta pri budovaní nemohol dodržať zaužívané smerovanie stavby od vstupu k presbytériu smerom západ – východ, ale je orientovaný v smere východ – západ. Pivnice pod pôvodnými domami zostali zachované a prepojené. Výška veží kostola, ktoré mali pôvodne cibuľovitý tvar, je 32 metrov. Sv. Pavol Apoštol - patrón kostola.

Do výklenku na fasáde kostola bola v roku 1888 umiestnená kamenná socha sv. Pavla Apoštola, kúpená v Mníchove za 330 zlatých. V roku 1928 pristavali kaplnku podľa projektu architekta Michala Maximiliána Scheera. Kostol i novú kaplnku v roku 1929 – 1930 vymaľoval akademický maliar Jozef Škovránek z Bytče. Hlavný oltár kostola je barokový z polovice 18. storočia, obraz sv. Pavla Apoštola namaľoval akademický maliar, sochár, staviteľ, prírodovedec, vynálezca a pedagóg Jozef Božetech Klemens (1817 – 1883). Výzdobu kostola dotvárajú práce Jána Ignáca Cimbala (1722 – 1795).

Kláštor a podzemné priestory
Kláštor má tri podlažia. Už od roku 1691 tu jezuiti zriadili nižšie gymnázium. Po odchode jezuitov v roku 1773 objekt vlastnilo mesto Žilina, obchodník s vínom Štefan Raška, od ktorého ho v roku 1832 kúpilo Nitrianske biskupstvo. Po rekonštrukcii od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ názov Sirotársky kostol). Jeho zakladateľovi, nitrianskemu biskupovi Jozefovi Vurumovi (1763 – 1838) je venovaná aj pamätná tabuľa na objekte. Riaditeľom sirotinca sa stal Ľudovít Stárek, ktorý ako prvý spracoval žilinský mestský archív. V roku 1881 sirotinec prešiel do správy Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (tzv. Vincentky). V rokoch 1945 – 1946 niekoľko židovských detí uniklo rasovému prenasledovaniu, pretože im bolo umožnené ukryť sa v kláštore. V roku 1945 sa stal sirotinec dočasnou civilnou nemocnicou, dokonca pobočkou nemocnice a podliehal primárovi chirurgického oddelenia. Počas totalitného režimu v roku 1950 skončila činnosť tzv. Vincentiek a od roku 1958 tu pôsobila Stredná zdravotnícka škola. Neskôr sa stala užívateľom budovy Považská galéria v Žiline, ktorá tu inštalovala expozíciu akademického sochára Rudolfa Pribiša. Od roku 1993 po reštitúcii tu sídli Rád menších bratov kapucínov.

Zdroj: TIK mesta Žilina (spracované podľa odbornej literatúry).

Virtuálna prehliadka

Návrat späť