12. 06. 2014
Domov   >   Ostatné   >   Kostoly   >   Dekanát Rajec

Kostol Všetkých svätých, Kamenná Poruba (1860)

Kostol zo 14. storočia

Obec mala starobylý gotický kostol s renesančnou úpravou. Na základe kanonických vizitácií z druhej polovice 18. storočia možno zrekonštruovať jeho opis takto:
Kostol stál východne od dediny na rovnej terase vŕšku nad pravým brehom Porubského potoka. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín obohnaný murovanou ohradou s dvoma bránami. V tesnej blízkosti kostola sa pochovávali zemania. Pod kostolom bola krypta barónskeho rodu Sobekovcov. Vnútri v cintoríne zriadili kostnicu, vonku bolo miesto pre nepokrstené deti. Cintorín bol dosť malý a bez kríža. Pochovávali v ňom aj zomrelých z Kuneradu.
Kostol murovaný z kameňa mal hrubé a pevné steny. Rok postavenia nebol známy, ale podľa pastofória a celkového vzhľadu išlo o starobylý kostol. Postavili ho asi v 14. storočí.
Svätyňa polkruhového tvaru (apsida) mala klenbu. Na južnej strane bolo vbudované mriežkované pastofórium (výklenok pre uchovávanie Eucharistie). Zo západnej strany svätyne nízke klenuté dvere viedli do malej murovanej, zaklenutej sakristie. Pre prílišnú vlhkosť sa posvätné rúcha vešali na hradu zamurovanú do stien alebo rozprestierali na stolíku z dosák. Pri dverách visel zvonček, ktorým sa dávalo znamenie k svätej omši alebo pred kázňou.
Loď pokrývala drevená povala. Od svätyne ju delil triumfálny oblúk. Kostol osvetľovali tri sklené okná. Loď zdobili nástenné maľby: na západnej stene sa zachoval motív Troch kráľov pri jasličkách v Betleheme a na východnej stene Mária Magdaléna umývajúca nohy Ježišovi. Loď obopínal dookola drevený chór, uprostred ktorého bol malý päťregistrový organ. Na chór sa vystupovalo z kostola. Pod vežou bola predsieň s väčším oknom, drevenou povalou a vchodom do kostola. Z predsiene viedli schody na vežu.
Murovaná veža priliehala ku kostolu. Zakončovali ju dve cibuľovité bane: väčšia - medená pozlátená, menšia - natretá na červeno. Vo veži viseli dva zvony. Väčší zvon z roku 1623 vážil 5 centov. Roku 1791 pukol a roku 1799 bol preliaty v Kremnici. Menší zvon, ktorý nemal letopočet, ale bol starší, vážil poldruha centa. Tretí zvon vo vežičke nad svätyňou vážil 80 libier.
Kostol bol zasvätený Všetkým svätým. Ide o frekventované patrocínium v poveľkomoravskom a románskom období. Na hlavnom oltári boli drevené sochy: Panna Mária s Ježiškom na ruke, nad ňou reliéf Najsvätejšej Trojice: Boh Otec objíma svojho ukrižovaného Syna, po stranách sv. Barbora, Katarína, Margita a Mária Magdaléna, hore dvaja anjeli. Mramorový oltárny stôl stál na kamennom pilieri. V maľovanom drevenom svätostánku sa v malom pozlátenom kalichu, prikrytom paténou, uchovávala Oltárna sviatosť v čase adventnom a veľkonočnom. Na svätostánku bol kríž, po jeho štyri drevené svietniky. V strede oltárneho stola bol oltárny kameň z roku 1766 s ostatkami svätých mučeníkov Laeta a Prudentia.
Na priečelí svätyne bola stolársky upravená zamurovaná hrada, v prostriedku ktorej bol kríž a po stranách obrazy. Po stranách kostolnej lode stáli dva bočné oltáre. Na jednom z nich bola maľovaná socha svätého Antona Paduánskeho, na druhom socha Krista a pod ňou Najsvätejšia Trojica.
Kostol vlastnil dve umelecké cennosti: Na skle maľovaný Rubensov obrázok ukrižovaného Krista a kožený ornát, ktorému podobný mal len jágerský katedrálny kostol.
Kostol mal drevenú kazateľnicu. Pod ňou stál drevený stĺp s vykresanou priehlbinou a vrchnáčikom. Kedysi slúžil na uchovávanie posvätných olejov. Lavíc v kostole bolo málo. Nebolo tu ani stálej spovednice.
Bohoslužby bývali v kostole každú tretiu nedeľu. V robotné dni sa tu slúžila svätá omša pri zaopatrovaní chorého a pri pohrebe.
Kostol oddávna vlastnil majetok na vlastnú údržbu. Patrili mu 3 role (Za kostelom, Na poluláni, Za hájom - Pri chotári rajeckém) a 2 lúčky (Nad úbočú, Pod dubím).
Kanonická vizitácia z roku 1831 zaznamenala, že kostol už nestačil pojať veriacich a múry mal prasknuté na viacerých miestach. Často v ňom omdlievali ženy a pre veľký stisk nebolo možné vyniesť ich na čerstvý vzduch. Preto odporúčala preskúmať možnosti rozšírenia kostola alebo prerúbania bočného vchodu. Pri zemetrasení roku 1858 na kostole spadla povala a potom loď zarastala trávou a kríkmi.

Kostol z rokov 1860-1870

Roku 1860 na mieste starého a malého kostola začali stavať nový väčší kostol. Pri stavebných úpravách odstránili múry kostola i ohradu cintorína. Z pôvodnej stavby ponechali iba gotickú vežu, ktorá sa zachovala neporušená. Stavbu v novogotickom štýle dokončili roku 1870.
Nový kostol dostal ďalší zvon s maďarským kolopisom. Počas prvej svetovej vojny zrekvirovali na kanóny z obce 3 zvony - z kostola a kaplnky.
V roku 1961 sa obnovoval vonkajšok kostola. Pri oprave strechy našli na povala vzácne gotické sochy z pôvodného gotického hlavného oltára. Po zreštaurovaní sa sochy vrátili späť na oltár pri úprave interiéru v rokoch 1974-1975. Obnovený kostol 5. júla 1975 posvätil nitriansky biskup Ján Pásztor.
Po obnove fasády a maľby, na slávnosť Všetkých svätých roku 1997, kostol požehnal a posvätil J.E. Ján Chryzostom kardinál Korec.
Dnešný kostol je jednoloďová stavba s predstavanou vežou a polygonálnou svätyňou. Má dĺžku 23 m a šírku 7,5 m.
Kostol má jeden oltár. Na pozlátených kovových dverách svätostánku sú nalepené drevené strapce hrozna a dva klasy. Nad svätostánkom je citát:Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. V troch oknách svätyne sú vitráže podľa návrhov akademického maliara Vincenta Hložníka z roku 1975. V strednom okne je zobrazený Duch Svätý so štyrmi anjelmi a na bočných oknách je po jednom anjelovi.
Po stranách lode kostola sú na drevených podstavcoch sochy Božského Srdca a svätého Jozefa. V predsieni sa nachádza plastika Ukrižovaného. Je to ľudová polychrómovaná drevorezba z prvej polovice 19. storočia. Statický korpus má detaily štylizované do ornamentu.
Na chóre stojí empora s organovou skriňou. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba zo začiatku 19. storočia. Parapet empory je dekorovaný kazetami. Päťdielna organová skriňa má vegetatívny dekor. Na spodnej časti skrine tvoriacej parapet empory sú rozety a akantové zvonce.
Vo veži sú 3 zvony. Z nich najvzácnejší je neskorogotický zvon zo začiatku 16. storočia o priemere 47 cm. Nesie mená Ježiša Krista a štyroch evanjelistov. Dva novšie zvony si veriaci zadovážili roku 1925 u trnavského zvonolejára Fischera. Väčší zvon o priemere 85 cm má reliéf Božského Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie.
Na prístupových schodoch ku kostolu je kaplnka Lurdskej Panny Márie z roku 1985.
V obci sa nachádzajú aj dve kaplnky: kaplnka sv. Jána Nepomuckého a kaplnka Panny Márie Nanebovzatej z roku 1875.



Návrat späť