Najvýraznejšou dominantou obce Domaniža je starobylý kostol sv. Mikuláša. Túto historickú pamiatku však poškodzovalo trvalé vlhnutie muriva a poškodzovanie omietok, čo sa začalo prejavovať vo vážne narušenej statike kostola, čoho svedkom sú aj výrazné trhliny v rôznych častiach chrámu. Vďaka iniciatíve správcu farnosti vdp. Mgr. M. Ďurčana a farníkov sa na kostole sv. Mikuláša biskupa v Domaniži po prípravách, ktoré začali pred troma rokmi vypracovaním zámeru na obnovu, začali aj samotné záchranné a rekonštrukčné práce. Pri obnažovaní základov stavby sa tu zároveň realizuje archeologický výskum pod vedením pracovníkov Pamiatkového úradu (PhDr. K. Prášek, PhDr. P. Baxa). Už počas odstraňovania nevhodných, nepriepustných cementových omietok na soklových partiách kostola na archeologický výskum nadviazal architektonicko – historický a umelecko- historický výskum celého objektu, ktorý sa uskutočnil v rámci praxe študentov Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením vedúceho katedry Ing. arch. I. Gojdiča za spolupráce s Mgr. S. Paulusovou. Tento výskum v súčasnosti pokračuje vyhodnocovaním nálezov v teréne a spracovávaním návrhu na obnovu kostola, ktorý bude podkladom pre prípravu všetkých projektových dokumentácií (projekt statiky, elektrických rozvodov, osvetlenia a ozvučenia, návrh výmaľby a prezentácie odkrytých hodnotných architektonických detailov).
V roku 2007 Rímskokatolícky farský úrad v Domaniži za podpory Ministerstva kultúry začal so záchrannými prácami na zabezpečení statiky Kostola sv. Mikuláša v našej obci. Skôr ako sa tieto práce začali bolo nutné previesť archeologický prieskum základov jeho najstarších častí. Archeologický prieskum bol zverený pracovníkom Pamiatkového úradu v Bratislava PhDr. Petrovi Baxovi a PhDr. Kamilovi Práškovi. Za farnosť sa archeologického prieskumu zúčastnila Domaniža STAV ktorá poskytla stavebné mechanizmy a brigádne občania farnosti bez nároku na odmenu.
Vďaka finančným prostriedkov Ministerstva kultúry SR z fondu „Obnovme si svoj dom", ale tiež materiálnou, finančnou a morálnou podporou farníkov obcí Domaniža, Domanižská Lehota, Sádočné, Čelkova Lehota a Malé Lednice realizácia projektu prináša aj prvé výsledky.
Odkryté sú základové murivá a pracovníci Pamiatkového úradu v Bratislave začali s archeologickým výskumom. Domnievajú sa, že kostol je postavený na základoch oveľa staršej stavby. Pod stavbou rotundy vo východnej časti kostola bolo zistené najstaršie murivo základov, pravdepodobne románske, obdĺžnikového pôdorysu, ktoré bude predmetom ďalšieho bádania. Tu sa našlo tiež murivo základov z obdobia gotiky, baroka, ale aj súčasné. Je zaujímavé, že najstaršie je akoby pieskovo-ílovité.
Celkovo bolo vykopané sondy na 5 miestach rotundy do hĺbky spodného okraja základov rotundy. Práce viedol Dr. Prášek a Dr. Baxa. Sonda č.1 bola vykopaná na spojnici muriva prístavby kostola, hlavnej lode a rotundy, sondy 2 a 3 sú orientované východne až severovýchodne od rotundy, sonda 4 na spojnici rotundy a vchodu do krypty kostola a sonda 5 v časti medzi schodíkmi sakristia a zamurovaným vchodom do chrámovej lode. Sondáž sa vykonala aj v krypte na dvoch miestach.
V tejto sonde bolo postupne odkryté základové murivo prístavby kostola, hlavnej lode, vonkajšieho plášťa rotundy a nakoniec aj , akoby pieskovo-ílovité murivo, použité ako základové, ako podpera, na ktorom je vlastne postavené všetko mladšie. Po vysekaní časti základy rotundy sa objavilo ďalšie murivo, ktoré je pravdepodobne pokračovaním muriva hlavnej lode chrámu. Pritom sa v základovom murive objavili opracované kamenné bloky aj so zvyškom výzdoby. Znamená to, že na základovú časť rotundy sa použilo tzv. sekundárne murivo, teda materiál z inej zbúranej stavby, alebo jej časti. Tak ako bolo uvedené v prechádzajúcej časti sa objavila aj časť základov z pieskovca.
Pri výkopových prácach sa okrem kostrových nálezov našli zbytky dvoch hlinených nádob a zbytok tzv. terčového skla. Okrem toho sa náhodne našiel aj poškodený medailón, ku ktorému sa vyjadril Mgr. Peter Nagy, Slovenské národné múzeum nasledovne:
averz : svätý Anton, reverz: svätý František z Assisi, datovanie: 19. storočie.
Vyhodnotenie : Uvedený medailón patrí k bežným „suvenírom", ktoré si veriaci nosili zo svätých pútí. Tieto boli vyrábané manufaktúrne po stovkách kusov. Podobné medailóny sa bežne nachádzajú najmä popri cestách, ktoré viedli na pútnické miesta, napr. staré cesty zo Svätého Jura do Mariánky alebo z Domaniže do Frywaldu, dnešnej Rajeckej Lesnej. Pomerne nízku umeleckú i finančnú hodnotu nálezu ešte naviac znižuje jeho značné poškodenie.
Postupné odkrývanie základového muriva v tejto sonde otváralo prekvapivé otázky kruhového základového muriva súčasnej rotundy a pod ktorým sa rysoval roh hranatého základového muriva, či už štvorcovej, obdĺžnikovej alebo viacuholníkovej stavby. Neskoršími výkopmi pod hranatým základovým murivom sa prítomnosť nejakého veľmi starého pieskovcového muriva zatiaľ nepotvrdila.
Táto hádanka je však stále otvorená. Veríme, že neskorším archeologickým prieskumom, ktorý stále pokračuje sa aj táto hádanka vyrieši.
Bola vykopaná až na pieskovcové podložie. V tejto sonde boli zistené kostrové nálezy, ktoré zabiehali až pod základové murivo rotundy. Sonda nepotvrdila prítomnosť pieskovcového muriva. V severnej časti sondy bola lebka ležiaca na pravej strane so stopami medi nad pravou spánkovou časťou. Pod lebkou bol približne 25 cm dlhý a 8 cm široký zostatok pravdepodobne zuhoľnateného dreva. V blízkosti tohto kostrového nálezu sa našiel aj miniatúrny zostatok koženej pracky, možno ozdoby, so zostatkom asi medeného kovového nitu. Nález je však miniatúrnych rozmerov a to približne 3 x 3 mm.
Sonda bola vykopaná medzi rotundou a schodíkmi do krypty. Tu sa objavilo rovnaké murivo ako v sonde č. 1, čiastočne viditeľné v hornej časti fotografie. V sonde sa objavili aj zostatky zelenej látky
a zostatky skla. Tieto zostatky budú predmetom neskoršieho bádania. Po prehĺbení a rozšírení sondy okrem kostrového nálezu a úlomkov skla, bol v zemine objavený ručne vysekávaný krížik (výška cca 2 cm) zdobený perlovcom a 2 stredoveké kosáky. Náhodne vo vykopanej zemine sa našla ručne vyrobená medená pracka.
Sonda v pravo od schodíkov do krypty odhalila základy zatiaľ neindetifikovanej stavby, možno najstaršieho muriva, ktoré bolo zatiaľ vykopané.
Sonda je umiestnená na severnej časti chrámovej lodi v mieste dávneho vchodu do nej, ktorý sa volal „ Vášťanský „. V tejto sonde sa vykopali zostatky bočnej steny tohto vchodu do chrámovej lode, ktorý je v súčasnosti zamurovaný. Toto bočnej steny vchodu je tvarovo a použitým materialom zhodné s bočnou stenou súčasného gotického vchodu do kostola cez žobráčnicu pod vežou kostola. Po odkrytí základov medzi murivom sakristia a chrámovej lode sa objavili dva druhy základového muriva a to jedno presne lícované a druhé ukladané voľnejšie bez presnejšieho lícovania. Zatiaľ sa táto skutočnosť vysvetľuje dvojako :
spodné murivo sú širšie uložené základy na kamennej doske pod kostolom na rozloženie tlaku váhy vlastnej stavby lode kostola na terénny podklad, horné je už kalibrované na šírku múrov lode kostola
spodné murivo sú základy a horné je už vlastné murivo lode kostola pred navezením zeminy na severnú časť nádvoria kostola medzi múry okolo kostola a vlastné teleso stavby kostola. Tomu nasvedčuje aj okolitý terén mimo múrov nádvoria kostola.
Táto sonda potvrdila pieskovcovú platňu na ktorej je položený murovaný základ celého kostola. V krypte, sú uložené aj pozostatky kňaza o ktorom sa pán Rudolf Šujanský domnieva, že ide o vdp. Vrtíka, ktorý bol smrteľné zranený „jánošíkovcami", tak ako to odznelo aj v rozsudku Jura Jánošíka. Taktiež sa báda po pozostatkoch jedného z Esterháziovcov ktorý by mal byť tiež pochovaný v krypte.
Spočívali vo výškovom zameraní podstatných častí každej sondy. Potom každá sonda bola označená farebným papierikmi na rozhodujúcich miestach a nasnímaná digitálnym fotoaparátom. Tieto zábery vytvoria pomocou počítačového programu priestorový obraz, ktorý by mohol ukázať aj prípadný tvar objektu, ktorého zbytky tvoria vykopané pieskovcové základy v sonde 1 a po spracovaní aj v sonde 6, ale aj tvar objektov nad týmto základom.
rotunda je zrejme mladšia ako sa pôvodne myslelo, teda je mladšia ako chrámová loď
v sonde č. l sa nachádzajú 4 druhy muriva
kostrové nálezy v sonde č. 3 ukazujú, že obvodové murivo rotundy bolo postavené už na existujúcich hroboch
v sonde č. 4 je zrejme pokračovanie základového muriva z volne uloženého pieskovca, tak ako v sonde č. 1
v sonde č. 5 sú dva druhy muriva a to od sakristia smerom k veži po úroveň zamurovaného vchodu je murivo presne lícované, od tejto úrovne je murivo volnejšie kladené. Okrem toho sa v tejto sonde našli zbytky ostenia, ktoré nám dávajú predstavuj o vzhľade tohto vchodu do chrámovej lode.
Vyvolalo v nás presvedčenie, že lokalita nášho chrámu si zasluhuje primeraný záujem historikov a najmä archeológov, ale predovšetkým občanov obce.
Článok o tomto archeologickom výskume priniesol aj regionálny týždenník SME v čísle 4/2008 a PBN z júla 2008
Ako prvý kostol sa v Domaniži predpokladá rotunda, sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse. Takýto pôdorys má v podstate dnešné presbytérium - svätyňa, ktorá je ale v rozhodujúcej miere novšia ako gotická loď, ktorú postavili spolu s vežou niekedy v 14. storočí. Iba na severnej strane svätyne by sa podľa doterajších poznatkov dali čakať prípadné zvyšky múrov pôvodnej starej rotundy. Kruhovú svätyňu i loď osvetľovali veľké kruhové okná, ktoré sú v súčasnosti zachované pod zámurovkou. Na severnej stene lode sa výskumom odkryl maľovaný archaický konsekračný kríž a potvrdila sa tu aj existencia pravdepodobne gotických nástenných malieb.
Je zaujímavé, že pod múrmi svätyne sa odkrylo nárožie ešte staršej, zatiaľ neidentifikovanej stavby s mimoriadne hrubým murivom, ktorú vyhodnotia archeológovia. V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér – zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami, zdobenou bohatým štukovým ornamentom, zvýšenie a zaklenutie svätyne kupolou, ktorú vyzdobili figurálnou nástennou maľbou. Bolo to počas vlastníctva obce rodinou Eszterházyovcov, ktorí boli zároveň aj patrónmi kostola. Vtedy bola pod svätyňou zahĺbená aj ich krypta, ktorá bola neskôr prepojená so suterénom mladšej sakristie. Na vtedy ešte drevenú panskú emporu, koncom 18. storočia nahradenú murovanou, sa chodilo krytým schodiskom pri južnej stene veže. Toto schodisko zaniklo až v 40-tych rokoch 20. storočia, kedy bola ku kostolu pristavaná južná loď, výrazne zvyšujúca jeho kapacitu. Žiaľ, v rovnakom období bol kostol opatrený vtedy preferovanými cementovými omietkami do pomerne veľkej výšky, čo spôsobilo vlhnutie muriva.
V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne a z prostriedkov prostriedkov Ministerstva kultúry SR z fondu „Obnovme si svoj dom" sa súčasne začal realizovať reštaurátorský prieskum na včasnobarokovom hlavnom i vedľajších oltároch, kde reštaurátor Mgr. art. J. Klech odkryl kvalitnú a nevšednú maliarsku výzdobu.
Z prostriedkov grantového programu Poklady môjho srdca Nadácie VUB, Mgr. art. J.Klech realizuje reštaurovanie 3 sôch z hlavného oltára (Madony,
sv .Kataríny a sv. Barbory).
História obce a kostola je aj predmetom záujmu miestnych nadšencov (F. Koval, PhDr. J. Šujanský, R. Šujanský, Ing. J Petrigalla), ktorí s veľkým zápalom a systematicky zbierajú historické údaje, artefakty a tieto ďalej spracovávajú a publikujú. Pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky (1268) vyšla v r. 1998 pozoruhodná publikácia o histórii obce z pera viacerých autorov a v roku 2003 pri príležitosti 735. výročia útla, ale obsahovo bohatá knižka o dejinách kostola od R. Šujanského „Pútnický a privilegovaný chrám". Publikované historické údaje budú doplnené o výsledky prebiehajúceho pamiatkového a archeologického výskumu. Ťažiskom výskumu však popri nových odborných poznatkoch bude predovšetkým spracovanie podkladov pre jeho obnovu, pri ktorej budú odstránené statické poruchy a nevhodné sekundárne zásahy do hmoty svojou dispozíciou i detailmi jedinečného pútnického domanižského kostola stredovekého pôvodu.
V priebehu septembra a októbra pokračovali práce na reštaurovaní hlavného oltára a bude pokračovať archeologický prieskum a to najbližšie v sonde č. 1 a sonde č. 2, pre tieto účely bola odkrytá aj časť muriva nad sondou č. 1.