26. 05. 2014

Farský kostol Narodenia Panny Márie

Založenie farnosti v obci Prečín sa spája s postavením farského kostola v roku 1637. Nechal ho postaviť zemepán Andrej Balassa pre evanjelikov. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici. S manželkou Helenou Szúnyogh dal vyhotoviť v kostole skvostný oltár zdobený obrazom narodenia Ježiša Krista a okolo neho obrazmi tajomstva nášho vykúpenia.

Polohu kostola uvádzajú dejiny farnosti takto: „južne od osady, na mieste bezpečnom od ohňa, na starom posvätenom a múrom ohradenom cintoríne s hrobami zrovnanými už so zemou. K pôvodnému cintorínu bol pripojený cintorín posvätený 1. decembra 1785 miestnym farárom Jánom Hvorkom. Oba cintoríny boli bez kríža." Tiež uvádzajú, že farnosť bola luteránska. Súviselo to s náboženstvom zemepánov, ktorými v Prečíne boli Balassovci. Neskôr, keď prestúpili na katolícku vieru (v roku 1661 nastúpil Adam Balassa, ktorý bol katolík), bol aj kostol presvätený (presný rok nie je známy) a dostal nový titul: Kostol Narodenia Panny Márie Kráľovnej anjelov. Jej socha sa dostala na oltár až v roku 1751.

Príčiny stavby kostola obďaleč od obce historik Dr. Chorényi vysvetľuje okolnosťou, že kostol bol stavaný pôvodne pre evanjelikov, ktorí ho potrebovali iba v nedeľu, a tak im vyhovovala aj taká vzdialenosť. Katolíkom však bola nepohodlná, najmä starým a slabým, keďže bohoslužby odbavovali denne.

Začiatkom 18. storočia a počas vzbury Imricha Tokölyiho a Františka Rákoczyho II., kostol mnoho trpel a dostal sa do veľmi zanedbaného stavu. Príčiny rozpadávania sa kostola boli, že Prečín prestal byť farnosťou a patril do Považskej Bystrice, pre malý počet katolíkov bol málo navštevovaný a ani patrón sa oň veľmi nestaral.

V roku 1752 dal kostol dôkladne opraviť gróf Pavol Balassa. Dal vystaviť aj terajšiu vežu, lebo pokiaľ bol kostol bez veže, iba v rohu cintorína stála stará drevená zvonica, ktorú pri stavbe veže odstránili.

Nad sakristiou bol postavený hneď pri stavbe kostola chórus, alebo oratórium, len pre súkromné používanie zemepánom. Bola to miestnosť s kachľami pre zimný čas. Osvetlená bola oknami oproti oltáru oddelenými červenými mramorovými stĺpmi. Prístup bol z cintorína.

Zvony na veži boli tri. Prvý má 500 kg. Na ňom je latinský nápis: „V Otca, i Syna, i Ducha Sv. Amen. Na chválu a slávu Najsvätejšej, poklony hodnej nerozdielnej Trojice, tento zvon zaobstaral vznešený a osvietený pán Andrej Balassa z Gýmeša so svojou milovanou manželkou, šľachetnou a vzenešenou Helenou Szúnyogh z Jesenice. Dňa 29. júna 1635!"

Druhý zvon bol 1 a pol centový s obrazom Jána Nepomuckého. Tento, ako i prvý, posvätil gróf Adam Erdödy, nitriansky biskup, 21. júla 1713 v Púchove. Tretí vážil 80 libier a po puknutí bol preliaty v Bratislave v roku 1746 podľa svedectva grófa Pavla Balassu, ktorý ho dal preliať a posvätiť. Prvý zvon je dosiaľ na veži, druhé dva boli v prvej svetovej vojne zrekvirované. Prístup ku zvonom bol zvonku od južnej strany veže, po drevených úplne skrytých schodoch.

Údržba a obnovenie kostola

V roku 1774 bol celý kostol pokrytý šindľom.

V roku 1784 bol z vnútra vybielený, pukliny stien a klenby upchané. Traja murári za 72 a pol dennú prácu dostali 32 fl. za deň.

V roku 1784 bola opravená veža dvojitou baňou, pokrytá novými šindľami a natretá červenou farbou.

Vroku 1819 bol kostol znovu pokrytý.

V roku 1840 bol v takom zlom stave, že sa pochybovalo, či sa dá opraviť. Preto L. B. Anton Balassa sľúbil postaviť nový kostol.

V roku 1843 (31. decembra) padol z klenby väčší úlomok. Z obavy, že sa klenba zrúti, bol kostol dlhší čas zatvorený a bohoslužby sa v ňom neodbavovali.

V roku 1848 biskup dôrazne pokarhal farára, že z jeho pohodlnosti sa neprikračuje ku stavbe nového kostola. Farár sa snažil obvinenia zbaviť odvolávajúc sa na to, že u patróna tak často naliehal na stavbu nového kostola, že už stratil priazeň a stalo sa na neho príslovečným, že vždy prichádza iba žobrať. Vina, že je v patrónoch, ktorí sľubujú, ale nedodržia sľuby. Patronát bol už vtedy rozdelený na dve čiastky: jednu mal L. B. Balassa, ktorý bol vždy ochotnejší, ale mal prázdnu pokladňu a druhú nový patrón Ladislav Ullman, ktorý sa výdavkom vyhýbal ako mohol.

V roku 1853 biskup nariadil farárovi, aby patrónov právne nútil buď kostol upraviť, alebo postaviť nový.

V roku 1854 L. B. Balassa v liste farárovi sľúbil, že budúci rok sa zaobstará materiál a v roku 1856 ihneď naozaj priložil ruku k postaveniu kostola od základu. Tento sľub však, možno pre to, že druhý patrón k nemu nepristúpil, sa nesplnil. Nebol ani určený pozemok, na ktorom by sa mal nový kostol postaviť. Prirodzene to malo byť, nie na vŕšku, ale v susedstve fary na poliach menom „Záhumnie." Bohoslužby sa medzitým konali v kaplnke sv. Anny, keďže bola obava, že sa kostol zrúti, i pre chorobu starého farára, ktorý trpel na astmu. Jaho nástupca, Karol Jelínek, začal bohoslužby v nedele a sviatky znovu konať v kostole až do roku 1858, keď na Kvetnú nedeľu práve pri speve pašií spadol na ľudí úlomok z klenby, na ktorej už vtedy bola trhlina niekoľko prstov široká. Ľud, bojac sa, že sa kostol zrúti, dal sa na útek a iba samého farára s kostolíkom nechali pri oltári.

Kostol potom nariadila zatvoriť i svetská vrchnosť. Na náklady patrónov bol potom kostol v tom roku opravený. Klenba bola spevnená železnými štangľami a bol porkytý novým šindľom.

V júli roku 1886 bol celý kostol s vežou i schodmi ku zvonom nanovo pokrytý. Pod vežou boli urobené dvoje nové dvere. Materiál a tesárov dali patróni: pani L. baróna Leopolda Poppera a Jozef ml. Lord. Farníci poskytli poťahy a ručnú robotu.

V roku 1894 pri mimoriadnej generálnej oprave boli urobené nasledujúce zmeny:

  1. Boli urobené a zväčšené nové okná.
  2. Sakristie zmenené od základu. Stredná klenba, nad ktorou bolo oratórium, bola odstránená, taktiež i odlišné výklenky. Bolo urobené nové veľké okno so železným rámom.
  3. Steny dookola boli zvnútra i zvonku opravené. Zem od vonkajších múrov bola odstránená. Celá veža bola opravená a obielená. Prístup ku zvonom bol urobený z chórusu a starý od cintorína zamurovaný. Na mieste starých, nepekných schodov, bola postavená márnica. Pod vežou boli bočné dvere zamurované.
  4. Nové hlavné dvere boli urobené z dubového dreva.
  5. Pred oboma dvermi boli urobené portály s použitím mramorových stĺpov, ktoré predtým delili okná oratória. Portály boli ozdobené pozlátenými krížami.

 

V roku 1907 bol kostol pokrytý novými šindľami nákladom patronátu. Záprahy a ručnú prácu dali Prečínci.

V roku 1912 dal farár urobiť okolo kostola na vlastné náklady betónový kanál na odtok vody.

V roku 1927 bola opravená strecha na náklady patróna grófa Michala Bavarovského. Celý kostol bol zvonku opravený a obielený. Ručné práce poskytli farníci mimo Zem. Závady.

V roku 1930 dostala veža dva nové zvony zasvätené na česť Srdca Ježišovho a Panny Márie, Kráľovnej neba. Na zvony, okrem sumy za zrekvírované, prispeli: Potravné družstvo sumou 14 090 Kčs, ostatní veriaci 3 500 Kčs. S týmito zvonmi boli zaobstarané aj dva zvony do Bodinej (na česť Ducha Svätého) a tri do Kaplnky sv. Anny (zasvätené na česť sv. Anny, Anjelom Strážcom a Všetkým svätým).

Zaujímovavosť

Pod kostolom je v strede lode krypta, pôvodne určená na pochovávanie panstva, neskôr duchovných. V roku 1894 bola otvorená. Našli sa v nej 3 truhly s pozostatkami farárov: Adama Christophorského, Jána Hvorku a neznámeho. Krátko na to ju zatvorili. Dodnes je viditeľné miesto jej zamurovania pod veľkou hviezdou uprostred kostola.

Sv. omše

  • Nedeľa: 11:00


Návrat späť