11. 03. 2014
Kostol sv. Barbory
Presný dátum výstavby menšieho Kostola sv. Barbory, ktorý sa nachádza v priestore mestského cintorína, nie je doteraz celkom jednoznačne určený. Podľa datovania nástennej maľby v južnej stene lode je možné vznik kostola určiť rokom 1629. No nie je vôbec isté, či uvedený rok zhotovenia maľby je totožný s rokom výstavby chrámu. Je pravdepodobné, že v tom čase už stál a mohol byť postavený na prelome 16. a 17. storočia, v čase prestavby veľkého farského kostola. Zo severnej strany je k svätyni pristavaná poschodová sakristia, prístupná z interiéru kostola cez jednoduchý kamenný pravouhlý portál (formy rímsy a hladkej raz prelomenej pásky). Jej strop tvorí krížová klenba s plastickými hrebienkami. Empora na jej poschodí poukazuje na skutočnosť, že kostol mohli postaviť už na konci 16. storočia miestni veriaci evanjelického vierovyznania. Vonkajším dobre vnímateľným architektonickým prvkom Kostola sv. Barbory sú polkruhovito ukončené okná členené náznakom jednoduchej kamennej kružby. Kružba nemá ďalšie dekory a slohotvorné detaily. Kostol pôvodne nemal vežu; tú k ucelenej blokovej hmote už existujúcej staršej lode dostavali neskôr. Ako základný materiál stavitelia použili kameň a tehlu a na niektoré architektonické prvky pieskovec, kamenársky opracovaný do požadovaných tvarov. Veža s ihlanovitou strieškou je v lodi kostola čiastočne zapustená a samotný jej vzhľad a celkové architektonické riešenie svedčí o tom, že ju niekoľkokrát stavebne upravovali. To dokazuje takmer súčasný obdĺžnikový tvar jej okenných otvorov a ich novšia výplň, no predovšetkým pravouhlý vstupný portál s novovloženým prekladom a datovaním 1939. Na druhej strane zachovaná geometrická výzdoba ostenia portálu s diamantovým vzorom poukazuje na jeho starší, renesančný pôvod. Dvojkrídlové drevené kazetové dvere dokumentujú umeleckoremeselný um a zručnosti tvorcov v prvej polovici 19. storočia. V r. 1939 bola v západnej časti lode kostola zhotovená nová murovaná empora, ktorú nesú okrúhle stĺpy priebežne prechádzajúce po celej výške lode. V interiéri okrem pomerne jednoduchého mladšieho mobiliáru (rustikálna kazateľnica z prvej polovice 19. storočia a oltár z r. 1901) upútajú pozornosť rôzne tvary klenbového zastropenia. V presbytériu krížová klenba s hrebienkami, profilovaným svorníkom v tvare kvetu a plastický motív hviezdy, v lodi charakteristická renesančná valená klenba s lunetami. Z vnútornej výzdoby sa len v torzovitom stave zachovali zvyšky ťažko čitateľnej nástennej maľby na južnej stene lode. Časť z nej znázorňuje scénu nanebovstúpenia a časť scénu mučenia Krista. Tu sa nachádza polychrómovaná kamenná socha sv. Floriána.
