Farský kostol sv. Františka Assiského (1771)

Podľa doteraz najstaršej zmienky o farskom kostole v Štiavniku nemožno si utvoriť podrobný obraz o kostole, lebo v nej chýbajú nielen podrobnosti, ale i niektoré hlavné črty. Neuvádza sa, kto a kedy ho dal postaviť, ba ani toči je postavený z kameňa alebo z dreva. Klembu mal len nad svätyňou a v lodi bola rovná povala. Toto môže poukazovať na to, že pôvodným kostolom bola svätyňa a v neskoršej dobe pristavili k nej loď nového, rozšireného kostola. Túto mienku možno podporiť i tým, že v kostole boli tri oltáre "aniguae figura" t. j. starého štýlu, ktorý ponechali zo starého kostola. Ďalej i to, že hoci kostol už bol zasvätený sv . Františkovi Serafinskemu, na hlavnom oltári bola socha Panny Márie a na bočných oltároch sochy sv. Kataríny a sv. Mikuláša.

Veža kostola bola drevenná a v nej bol jeden zvon. Kostol mal všetky potrebné veci na slúženie svätej omše . Jeden ornát venoval kostolu gróf Imrich Balassa. Krstiteľnica bola urobená z dreva. Bohoslužobné knihy boli potrhané a zníčané.
Ďalšia zmienka o kostole tak ako predchádzajúca neuvádza, kto a kedy ho postavil. No uvádza, že kostol je murovaný a klemba je len nad svätyňou a sakristiou. Povala v lodi kostola je tabuľová, nedávno obnovená.

V pamätnej knihe obce Štiavnik sa uvádza, že starý kostol stál na terajšom cintoríne. Bol murovaný a gotického slohu. Písomné záznamy sú o ňom datované od 14. storočia. Pozostatky prvého kostola tvorí päť kresaných kameňov nachádzajúcich sa na tunajšom cintoríne.

Písomné podklady hovoria, že starý kostolík bol postavený na cintoríne južne od farskej budovy, uvádza to aj vizitácia z roku 1766, v ktorej sa píše, že stál medzi vchodom na cintorín a cintorínovým krížom. Uvedená vizitácia už presne popisuje vnútornú štruktúru kostola a vtedajší celkový stav kostola. Kostolík bol zasvätený ku cti sv. Františka Serafínskeho. Stavba zachovávala smer západnovýchodný. Bol celý murovaný, ale už v čase vizitácie múry boli schátralé a slabé, čo svedčilo o veľkej starobylosti: "Ex nimia vetustate". Strecha bola najpravdepodobnejšie pokrytá šindľom. V strede strechy vyčnievala malá drevená vežička, v ktorej bol umiestnený jeden zvon o váhe cca. 1 metrický cent. Tento zvon dala odliať Alžbeta Ugrovičová v roku 1711 za svoje peniaze. Druhá drevená vežička bola nad vchodom do kostola. Hrozila spadnutím. Z nej visel druhý zvon o váhe 2 metrické centy z roku 1759. Murovaná a klenutá sakristia priliehala k pravej strane svätyne od severu. Do kostolíka sa vchádzalo jednými dverami od priečelia.

Vo vizitácii z roku 1728, sa uvádza, že do kostola sa vchádzalo dvoma vchodmi, a to zo západnej a južnej strany. Vizitácia z uvedeného roku ďalej uvádza, že bol zhotovený nový bohostánok a hlavný oltár. Oltár bol zhotovený z podnetu pána farára a za prispenia finančnej čiastky osvietených a urodzených pánov Štefana Ugroviča, Mikuláša Suňoga, Gabriela Beňovského a tiež miestneho občana Jána Petráňa v roku 1728. Bočné oltáre boli dva, jeden na evanjeliovej strane, tvoril ho bývalý hlavný oltár a druhý na epištolovej strane. V uvedenom roku je zaznamenané, že bola zhotovená aj nová drevená kazateľnica, umiestnená na evanjeliovej strane.

Podrobný popis vnútornej štruktúry kostola je zaznamenaný vo vizitácii z roku 1766 a je nasledovný. Zariadenie kostola tvorili dva rady lavic po obidvoch stranách lodi a spovedelnica . Štyri drevené chóry podopierali drevené na zeleno namal'ované stĺpy, ktoré venčili dookola priečelnú stenu a bočné steny. Tri z chórov slúžili veriacemu ľudu, štvrtý organistovi a spevákom a tu bol umiestnený aj organ.

Sv. omše

Pondelok: 17:00
Utorok: 6:45
Streda: 17:00
Štvrtok: 6:45
Piatok: 6:25 (*), 18:20
Sobota: 6:45
Nedeľa: 7:00, 10:20
Prikázaný sviatok: 16:45

(*) - len v prvopiatkovom týždni

Návrat späť