Ty, Pane, si moje jediné dobro."
Taký je dnes responzóriový verš. O čom hovorí?
Ide tu o nastavenie
srdca. V našom živote je totiž mnoho dobier. Učím sa ich v tomto čase
vidieť vo všetkom, čo sa deje pri oprave nášho bývania. Ako sa všetko skladá,
ako sa Boh o všetko stará! To neznamená, že nevybavujeme, že sa nestretáme
s odborníkmi, že nejdeme do obchodu, že nehľadáme na webe. Jasne, máme
plno starostí, ale neustále máme dojem, že Boh sa o všetko stará. Každé
dobro, ktoré sa nám dostáva, je od neho. A hoci občas niečo zahapruje, tak
vnímame, že napokon iné riešenie, ako bola naša pôvodná predstava, je tiež od
neho...
To isté
sa učím vnímať vo vzťahoch. Naše synodálne stretnutia nie vždy prebiehali
hladko. Ale koľko otvorenosti a prehĺbenia vzťahov priniesli! Aké sny sa
objavili! Koľko nádeje podnietili! Ako sme sa učili jeden od druhého! Musel by
som tu opísať takmer celý odsek, ktorý definuje ciele synody, aby som vyjadril,
čo nám stretnutia priniesli. V tom všetkom vidím mnoho dobra, za ktorým je
Boh, jediné dobro.
Boh ako
jediné dobro. S tým súvisí niečo, o čom možno málo uvažujeme,
v dôsledku čoho vznikajú všelijaké domotané predstavy o Bohu. Jednu
počúvam dosť často, keď poviem, že sa teším do neba: „Radšej len ostaňme tu na
zemi; ktovie, ako to tam bude, či tam bude lepšie ako tu." Nuž, táto myšlienka
pochádza z toho, že nepoznáme Boha ako dobro. Boh nemôže chcieť ani urobiť
nič zlé. Boh je dobro. To je to isté, ako keď apoštol Ján napísal: „Boh je
láska." Byť v nebi znamená byť obklopený a zahrnutý všetkým dobrom.
Nebude tam nijaké zlo.
Ak je
Boh dobro, jediné dobro, všetko dobro, tak oddanie sa jemu je to najlepšie, čo
môžem v živote urobiť. To neznamená pasivitu, ale radostné a aktívne
rozdávanie dobra ľuďom okolo seba, lebo dobro sa rozdávaním rozmnožuje. (Je to
to isté ako RRR – radosť rozdávaním rastie.)
Ak ma
teda Boh volá k nejakému dielu – ako to dnes čítame o budúcom
prorokovi Elizeovi alebo v evanjeliu vidíme pár ľudí, ktorí sa rozhodujú,
či a kedy ísť za Ježišom –, tak ani chvíľu neváhajme. Boh nás volá šíriť
dobro.
Boh je
dobro. To nie je teologická pravda, nad ktorou treba špekulovať a nejako
ju overovať. To je fakt, ktorý máme žiť. Ak sa naučím tomu pevne veriť „v
šťastí i nešťastí, zdraví i chorobe", nesmierne mi to zjednoduší
a uľahčí život. Nezoberie mi bremeno, ale dá mi to trvalú radosť, pevnú
nádej a bezstarostnú dôveru. Lebo Boh je skutočne jediné dobro.