05. 11. 2013

Farníci z Višňového v Lurdoch a vo Fatime

Po Púti mužov 3. septembra sa vybrali na ďalekú púť, na ktorej precestovali viac ako 7500 km.

Po Púti mužov 3. septembra sa vybrali na ďalekú púť, na ktorej precestovali viac ako 7500 km. Okrem najznámejších pútnických miest Európy - Lúrd, Fatimy a Montserratu program púte bol obohatený o návštevu Nice, Carcassone, Santiago de Compostela, Barcelonu, Turín, Veronu.
V prvý deň bol odchod v popoludňajších hodinách z Višňového cez Rakúsko do Talianska k Stredozemnému moru. Dopoludnia druhého dňa prišli do francúzskeho prímorského mesta Nice. Tam nasledoval oddych, prehliadky, kúpanie v mori. V tretí deň po raňajkách odišli do Lúrd. Cestou bola zastávka v stredovekom meste Carcassonne, kde bola krátka prehliadka. V nasledujúci deň po raňajkách sa išli pútnici okúpať do lurdských bazénov, pozreli si v slovenčine v tamojšom informačnom centre film o Lurdoch a boli prítomní na sv. omši. Popoludní prešli krížovou cestou, pozreli si baziliky, navštívili rodičovský dom sv. Bernadetty, aj jej rodný dom. Boli na eucharistickej procesii v spoločnosti mnohých chorých a vozíčkarov. Človek musí prísť až do Lúrd, aby si uvedomil hodnotu svojho zdravia. Večer sa zúčastnili na ružencovom sviečkovom sprievode, ktorý ponúka vždy neopísateľné chvíle. V nasledujúce ráno sa zúčastnili na sv. omši, ktorá bola v slovenčine pri Jaskyni zjavenia.

Po tomto zážitku sa vybrali na dlhú dvanásťhodinovú cestu do Santiaga de Compostela. Vo večer hodinách po príchode do tohto mesta sv. Jakuba sa vybrali ešte pozrieť toto historické mesto. V nasledujúce ráno mali sv. omšu v bazilike sv. Jakuba, kde sa modlili za všetkých Jakubov nielen zo svojich rodín.

Popoludní odchádzali do Fatimy, aby vo večerných hodinách prežili krásny večer v Kaplnke zjavenia. Na vlastnej koži zažili atmosféru fatimského ruženca a následný nočný sviečkový sprievod po obrovskom fatimskom námestí. Po ňom mnohí zostali kľačať pri Márii, ktorá sa tu zjavila v roku 1917. Mnohí absolvovali kľačiac celý chodník typický pre Fatimu, po ktorom sa nekráča, ale ide sa po ňom kolenačky. Obeta a prosby boli na mnohé úmysly... Po raňajkách nasledoval celodenný náboženský program vo Fatime. Bola krásna nedeľa - deň Pána, večer po eucharistickej procesii námestím nasledoval odchod nočnou jazdou na španielsky Montserrat. Je to svätyňa národnej hrdosti Španielska, ktorá v obrovských skalách ukrýva kláštor a La Morenetu - sochu Čiernej Madony. Večer mali opäť krásny zážitok v chráme, mnísi spievali vešpery a po nich detský zbor, ktorý tu má tradíciu už od roku 1223, zaspieval krásne gregoriánske chóry. Po raňajkách bol odchod do Barcelony, prehliadka mesta s návštevou Gaudiho kostola La Sagrada Familia. Tento skvost má svoje čaro napriek tomu, že stavba stále ešte nie je dokončená.

Večer bol odchod nočnou jazdou do Turína, kam prišli pútnici v ranných hodinách. Navštívili areál sv. Don Boska a katedrálu. Zoznámili sa bližšie so životom toho veľkého svätca. Uctili si Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov, ktorú tak veľmi ctil sv. Ján Bosko. Potom sa pobrali do turínskeho Dómu na prehliadku Turínskeho plátna. Podrobne im bolo vysvetlené všetko, čo sa týka tohto zvláštneho plátna, názory odborníkov, lekárov, historikov. Ochotní Taliani ponúkli pútnikom priamo v chráme aj dokumentárny film o plátne. Na posledný nocľah cestovali pútnici do Verony. Po raňajkách vyšli do ulíc tohto mesta, aby sa zastavili pri miestnej Arene, ktorá pripomína slávne Koloseum. Potom sa presunuli pred najslávnejší balkón tohto mesta, ktorý hovorí o láske Rómea a Júlie. Po prehliadke mesta nasledoval odchod do Višňového. V nočných hodinách obohatení krásnymi zážitkami prišli pútnici domov.

Duchovný program bol spojený s každodennou svätou omšou. Počas celej púte pán dekan rozoberal modlitbu. Každý pútnik dostal opäť tričko, na ktorom v tomto prípade bolo motto púte: „Modlitba je dýchaním duše." Pútnici uvažovali nad modlitbou: čo je to modlitba, aké má miesto v ich živote, aké by mala mať. Čo treba robiť, aby sa lepšie modlili. Ako sa modliť? Tak ako treba neustále dýchať, ak chceme žiť, tak nie je možné priškrtiť kyslík ani v duchovnom živote...

 



Návrat späť