Domov   >   Ostatné   >   Kostoly   >   Dekanát Varín

Farský kostol sv. archanjela Michala (1875)

Farský kostol sa podarilo dostavať v roku 1875 a je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Je vybudovaný v neskoro-klasicistickom štýle rukou hlavného majstra Vincenta Raháka z Moravy. Aj dnešná stavba chrámu však vyhorela a to 28. júla 1904, kedy po požiari zhorela na uhoľ takmer celá dedina. Požiar si vynútil opravu strechy a nové zriadenie interiéru. Veľkou stratou bolo aj zhorenie hudobných nástrojov dychovej kapely, ktorá dlhé roky hrávala na cirkevných i svetských slávnostiach. Jej zakladateľom bol Hilarion Kuhajda, tunajší františkánsky kňaz.

Dnešnú tvár získal kostol pričinením jeho nasledovníka Antona Fraštackého. V roku 1913 bol postavený hlavný a bočný oltár, ktorých zhotoviteľom bol rezbár Ján Mládenek z Kysuckého Nového Mesta. Socha blahoslavenej Panny Márie bola zakúpená v tom istom roku v San Ulrichu Gröden v Tirolsku od majstra Jozefa Reifenera. Maľby v chráme sú stvorené rukou významného slovenského maliara Jozefa Hanulu pochádzajúceho z Troch Sliačov na Liptove a sú z roku 1914.

Po nežnej revolúcii prebehla rekonštrukcia kostola v Dolnej Tižine v roku 1991. Na jeseň roku 2011 sa uskutočnila obnova celej strechy Farského kostola Sv. Michala, Archanjela z medeného plechu a fasáda kostola dostala nový náter a kompletné povrchové opravy okien, stien, veže, coklu, priečelia vstupu do kostola.

Sv. omše

  • Pondelok: 18:00
  • Utorok: 7:00
  • Streda: 18:00
  • Štvrtok: 7:00
  • Piatok: 18:00
  • Sobota: 7:30
  • Nedeľa: 8:00, 11:00
  • Prikázaný sviatok: 18:00

Farský kostol sv. Márie Magdalény

Sv. omše:
  • Utorok: 17:00, 18:00 (*)
  • Streda: 17:00, 18:00 (*)
  • Štvrtok: 17:00, 18:00 (*)
  • Piatok: 17:00, 18:00 (*)
  • Sobota: 7:00 (ak nie je sobášna)
  • Nedeľa: 8:15, 11:00
  • Prikázaný sviatok: 8:15, 17:00, 18:00 (*)
(*) - v letnom čase

Z dostupných prameňov sa dozvedáme, že belský kostol, zasvätený sv. Márii Magdaléne, bol postavený v roku 1683 z vhodného materiálu. Tento kostol sa rozhodol postaviť, ako už bolo vyššie spomenuté, z vlastných nákladov a výnosov fundácií osv. pán Michal Szmutko, nitriansky kanonik, predtým varínsky farár.

Kostol bol postavený na okraji usadlosti obce Belá, smerom na západ, v okolí ktorého sa nachádza cintorín. Kostol bol azda preto tak situovaný, aby nielen veriaci z Belej mohli sa v ňom zúčastňovať na bohoslužbách, ale aby ani veriaci z Lysice nemali k nemu veľkú vzdialenosť.

Veža je bezprostredne spojená s kostolom. Klenutia kostola financoval najosvietenejší pán Imrich Pongrácz, biskup Farensis, ako svedčila staršia kanonická vizitácia i starý nápis, nachádzajúci sa na chóruse. Hoci základy neboli hlboké, múry sú dostačujúce. Spočívajú na štyroch skrytých stĺpoch a nehrozí nebezpečenstvo zrútenia. Vo veži sa nachádzajú tri zvony, ktoré predtým boli posvätené najdôstojnejším pánom biskupom, vyše menovaným fundátorom v kaštieli v Nededzi, ktorý bol sídlom jeho rodiny. Murované schody boli zhotovené v r.1794. V r. 1818 bola prevedená oprava strechy, značne zničenej nepriaznivým počasím, ale aj iné poškodené miesta. Kostol nebol konsekrovaný. Kostol má chórus po oboch stranách lode, siahajúci k svätyni, s pohodlnými sedadlami (podobne ako vo Varíne).

Vnútorná štruktúra kostola

V chrámovej lodi sa nachádzali lavice po oboch stranách. Na ľavej strane svätyne na stĺpe bola umiestnená oválna kazateľnica, umeleckej práce, farebne zdobená. Za ňou sa nachádzala sakristia, ktorá mala jedno malé okno a vstupné dvere do svätyne a druhé, umožňujúce východ z kostola. V sakristii sa nachádzali staré skrine na odkladanie paramentov a posvätných nádob. Vo svätyni sa nachádzali dva oltáre. Pôvodný hlavný oltár bol drevený. Vo vrchnej časti oltára bol umiestnený kríž, pod ním drevená socha sv. Márie Magdalény, patrónky oltára, kostola i farnosti a vedľa drevená socha Preblahoslavenej Panny Márie, stojacej pod krížom. Na oltári bolo 6 drevených zdobených svietnikov, medzi ktorými sa nachádzal nový bohostánok z r. 1822, umeleckej hodnoty, zakúpený z milodarov veriacich. Bol pozlátený a bielej farby. Povedľa bohostánku boli drevené sochy dvoch cherubov (ktoré ukradli zlodeji v noci z 3.na 4.dec.1997). Boli nahradené anjelmi, pochádzajúcimi z dreveného oltára v bývalej kaplnke v Povine, ktorá bola prestavaná na kostol. Zdá sa, že aj tí pochádzajú z tyrolskej dielne, ako tunajší hlavný oltár.

Druhý oltár, zasvätený svätým anjelom, sa nachádzal na pravej strane svätyne, oproti kazateľnici. Na hornej časti ho zdobil symbol Ducha Svätého, pod ním sa nachádzal kríž a pod krížom boli sochy Panny Márie a sv. Jána apoštola. Na ňom sa neslúžievala sv. omša. Boli na ňom dva drevené svietniky vedľa prastarého svätostánku. Na ňom boli položené sv. oleje, ktoré sa používali pri vysluhovaní sviatosti krstu.

Vedľa oltára bola uzamykateľná krstiteľnica umeleckej práce. Na lekciovej strane bola spovedelnica. V strede svätyne visela medená lampa, ktorá svojím svetlom upozorňovala na prítomnosť Najsvätejšej Sviatosti.

V r. 1870 bola prevedená oprava veže kostola, v r. 1890 bola vykonaná oprava celého kostola.

V r. 1941 bola prevedená elektrifikácia kostola, v r. 1942 bola prevedená výmaľba kostola, ktorý bol predtým iba nalíčený na bielo. Výmaľbu kostola previedla firma „Naše umenie" z Bratislavy, pod vedením akad. sochára V. Ihriského. Ornamentálnu maľbu previedol Ján Goga z Hlohovca a figurálnu jeho syn Jozef Goga.

V r. 1943 bolo prevedené prekrytie kostola eternitom a oplotenie kostola s cintorínom.

Front, ktorý prebiehal na konci druhej svetovej vojny, v tejto doline trval niekoľko týždňov. Zo všetkých obcí žilinského okresu najviac boli postihnuté Terchová a Belá. Terchová z veľkej časti bola vypálená a niekoľko ľudí prišlo o život. V Belej viac ako tretina domov bolo poškodených a vyše 50 ľudí zahynulo. V Belej i Terchovej trvali ťažké boje takmer dva mesiace. Počas tej doby sa ľudia skrývali v pivniciach. Mená ľudí, ktorí zahynuli počas frontu, sú uvedené na kríži v strede cintorína, ktorý dali postaviť miestni farníci. Boj o Žilinu sa v skutočnosti odohral v Terchovskej doline, lebo tu porazené nemecké vojsko ustúpilo cez Kysuce na Moravu k Ostrave. Mnoho ľudí padlo na oboch stranách.

Počas bojov najviac bol postihnutý tunajší kostol. Je postavený na kopci a z jeho veže je možné pozorovať celú Terchovskú dolinu od Varína až po Vrátnu. Nemecké vojsko si ho vybralo ako pozorovateľňu. Okrem toho, kostol je postavený z kameňa a má pevné hrubé múry a slúžil im aj ako bezpečný kryt. Dokonca v ňom mali umiestnené aj kone. Preto ruské vojská, ak chceli dobyť Belú, museli vyhnať nemeckých vojakov z kostola, v ktorom boli opevnení. Na kostol dopadlo niekoľko delostreleckých granátov a mín, ktoré ho veľmi poškodili. Celá strecha bola zničená, preborená bola aj klenba kostola, múry kostola i veže od mín popraskané a veľmi poškodené. Preto mnohí farníci usudzovali, že už tento kostol nebude možné opraviť, ale bude treba postaviť nový. Avšak tento kostol po skončení vojny bol za Božej pomoci opravený vďaka horlivosti miestneho duchovného a dobrých obetavých farníkov.

Keďže bolo zničené aj celé vnútorné zariadenie, všetko vyžadovalo generálnu opravu. Veľmi poškodený kostol vojnovými udalosťami nemohol slúžiť svojmu účelu. Preto sv. omše a ostatné náboženské úkony sa konali vo veľkej sále u Adama Vrábla, ktorý túto miestnosť prenajal cirkevnej obci za prijateľný poplatok. Táto miestnosť slúžila náboženským úkonom do 16.decembra 1945.

Hneď po ústupe frontu začali prípravné práce na generálnu opravu. Bola to náročná práca, lebo nebolo ani materiálu na stavbu, ani dopravných prostriedkov. Miestni gazdovia boli orabovaní o kone aj vozy a v dedine ostalo iba zopár povozov. Tí dovážali potrebný materiál a drevo k oprave kostola. Iba reziva bolo treba viac ako 100 m3. No väčšina ľudí mala chuť dať sa do tejto ťažkej práce, preto generálku kostola sa podarilo vykonať počas 7-8 mesiacov. Oprava kostola sa vykonávala svojpomocne. Pomáhali všetci, ako kto mohol. 16. decembra l945 bol kostol požehnaný pátrom Anzelmom, františkánom zo Žiliny, a tak mohol znova slúžiť svojmu účelu.

V nasledujúcich rokoch postupne bol doplňovaný chýbajúci inventár. Azda pri rekonštrukcii a generálnej oprave vnútorného zariadenia, boli na oltár vedľa sochy sv. Márie Magdalény umiestnené aj terajšie sochy sv. Jána Nepomuckého, patróna spovedného tajomstva, a sv. Vendelína, patróna pastierov a roľníkov, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnosti. (Zdá sa, že oltár bol vytvorený v niektorej Tyrolskej umeleckej dielni).

V r. 1950 bol zakúpený nový Betlehem, v r. 1954 nový organ, v tom istom roku bola prevedená nová výmaľba kostola a zakúpené plastické obrazy krížovej cesty, v r. 1955 bola položená nová podlaha, inštalácia vežových hodín a nového zvona. V r.1956 sa uskutočnila prístavba „Lysickej kaplnky", bolo prevedené pozlátenie oltára a kazateľnice. V r. 1969 bolo priestranstvo vo svätyni obložené mramorom. V r. 1966 bol kostol zbavený starej omietky a bol pokrytý brizolitovou omietkou. Vtedy bola aj vymenená eternitová krytina na kostole za novú z pozinkovaného plechu. V tom čase bola prevedená aj rekonštrukcia elektrického vedenia pod omietku v kostole a inštalované akumulačné kachle. Bola renovovaná maľba v kostole, ktorú previedol pôvodný autor Ján Goga z Hlohovca a jeho syn Jozef. V r. 1969 vyhotovil nové liturgické zariadenie belský rodák Hanus podľa návrhov kňaza ing. Ferdinanda Foltána. V r. l972 nové lavice do kostola vyhotovil rezbársky podnik z Rajca. V r. 1986 bola uskutočnená reštaurácia kostolnej maľby, ktorú previedol podnik Dekora z Trenčína, v r. 1992 bola prevedená oprava vonkajšej fasády kostola, v r. 1993 boli vymenené okná na kostole za zdvojené s možnosťou vetrania, v r. 1997 výmena okien vo veži. V r. 2004 bol zakúpený nový Betlehem a starý bol prenesený do kaplnky v Kubíkovej. Taktiež v tom istom roku bola v kostole umiestnená socha Panny Márie Fatimskej. V r. 2006 boli vymenené brány pred vstupom do kostola, ktoré dal zhotoviť Ivan Dvorský, starosta obce. V tom istom roku boli zakúpené dve drevené sochy Božského Srdca Ježišovho a sv. Jozefa, ktoré pochádzajú z pôvodného farského kostola vo Fryštáte, Karvinej. Jednu sochu zakúpil miestny správca farnosti a na zakúpenie druhej sa poskladali obetaví farníci z Belej. Sochy posvätil pri príležitosti vysluhovania sviatosti birmovania vo farnosti 24.júna 2006 diecézny biskup, J.E.Prof.Mons.ThDr. Viliam J u d á k. V tom istom roku boli zakúpené sochy Panny Márie Lurdskej a svätej Bernardety pre lurdskú jaskyňu, ktorá je umiestnená v areáli kostola. V r. 2007 vyhotovil p. kostolník Ján Dvorský nové dvere do sakristie, na chórus, ako aj hlavné vchodové dvere z dubového dreva.

Všetky tieto práce na kostole boli vykonávané s tým úmyslom, aby veriaci, prichádzajúci na toto posvätné miesto, sa naozaj cítili ako v Božom dome – dome modlitby, aby si vyprosovali prostredníctvom sv. Márie Magdalény, patrónky kajúcnikov, aj dar kajúcnosti i Božiu milosť pre život podľa viery.

Hoci od počiatku kostol nemal žiadne privilégiá, Jeho Svätosť, pápež Pius VII. adresoval farskému kostolu v Belej Apoštolské breve, podľa ktorého možno v belskom kostole získať plnomocné odpustky z roku 1802.


Farský kostol Najsvätejšej Trojice (1233)

Pri založení fary roku 1200 bola vybudovaná kaplnka zasvätená Svätému krížu. V roku 1233 zasvätili nový kostol Panne Márii. Po rokoch protestantizmu v 16.a 17. storočí bol v roku 1673 vrátený katolíkom. Pri vstupe do kostola je vstavaná klasicistická kaplnka z roku 1727. Pod kaplnkou je krypta Pongrácovskej rodiny. Neskorobarokový oltár z roku 1795, ktorý je upevnený priamo na stene s vysokým reliéfom polychromovej drevorezby Najsvätejšej Trojice, do ktorej je zakomponovaný výjav Nanebovzatia Panny Márie. Počas druhej svetovej vojny bola poškodená fara i kostol. Pri vyhodení železničného mosta tlaková vlna vyrazila okná z južnej strany a značne sa poškodila strecha kostola i fary. S opravami sa začalo v roku 1946 a dokončené boli vymaľbou interiéru kostola akademickým maliarom Mikulášom Klimčákom v rokoch 1949–1950. Následne bol vybudovaný nový organ (r. 1951). V r. 1984 vymenili krytinu strechy za medený plech, opravili trhliny v klenbe a múroch kostola.

Oltár

Neskorobarokový oltár pochádza z roku 1769. Je upevnený priamo na stene s vysokým reliéfom polychromovanej drevorezby Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie v oblakoch.

Krstiteľnica

Patrí medzi najstaršie predmety v kostole. Jej spodná časť pochádza z 13. storočia a kamenný nadstavec je z roku 1580 s vyrytým nemeckým kolopisom.

Sv. omše 

  • Pondelok: 18:00
  • Utorok: 6:45
  • Streda: 6:45
  • Štvrtok: 18:00
  • Piatok: 6:45, 18:00 (detská sv. omša)
  • Sobota: 18:00
  • Nedeľa: 8:00, 10:30

Strana: 1 2
Strana 2 z 2