20. 05. 2016
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na slávnosť Najsvätejšej Trojice: Stretnutie

V sobotu o týždeň budem na pomaturitnom stretnutí. Po štyridsiatich rokoch. Už niekoľko mesiacov sa za svojich 
bývalých spolužiakov z gymnázia modlím, občas im napíšem e-mail a teším sa, že ich zas po dlhšom čase uvidím. A pritom sú to „iba" ľudia, s ktorými som strávil štyri roky v jednej triede.
Keď som nad tým dnes uvažoval, uvedomil som si, že mám ešte jednu pozvánku – na stretnutie s Bohom, ktoré sa nikdy neskončí. Neviem, kedy sa to stane, ale tiež sa za to modlím a čoraz viac sa naň teším. Stretnem sa s Najsvätejšou Trojicou – s Otcom, Synom i Duchom Svätým. Často si uvedomujem jej prítomnosť, občas veľmi konkrétne vnímam pôsobenie jednotlivých osôb a najviac asi prežívam, že Boh sa o mňa dennodenne stará. Nebol som s ním len niekde štyri roky, ale celý môj život ma sprevádza. Niekedy je jeho sprevádzanie neviditeľné, ani neviem, že je to on, kto ma vedie, inokedy prehovorí do môjho srdca a života veľmi jasne a výrazne. Napríklad ako dnes. Cestoval som vlakom a popri obdivovaní jarnej prírody som sa s ním v srdci rozprával, čo chce povedať tým, ktorí tieto písmenká čítajú. Odpoveď bola dosť jasná: „Povzbuď. A teš sa na mňa."
Teším sa, že uvidím z tváre do tváre Otca. Toho starostlivého Otca, ktorý si ma už pred stvorením sveta vyvolil (Ef 1, 4). Myslel na mňa, keď vymýšľal svet, a urobil všetko preto, aby mi tu bolo dobre. Keď som jeho plán odmietol a vybral sa vlastnou cestou, neváhal a poslal svojho Syna, aby ma zachránil. Som šťastný, že sa Ježišova misia podarila a dostal som novú šancu, nový život, ktorý sa už neskončí. Teším sa na stretnutie s ním, kde mu budem môcť poďakovať za záchranu... A ak sa vo mne ozve nejaký hlas, ktorý ma láka na inú cestu, Duch Svätý mi nenápadne, ale vytrvalo šepká: „Toto nie je cesta, poď za mnou." Teším na stretnutie s takým múdrym, prezieravým a láskavým sprievodcom.
Teším sa na stretnutie s Bohom v troch osobách?
Apropo, prečo v troch osobách? Jasne, nepoznáme tajomstvo Najsvätejšej Trojice, ale predstavujem si to asi tak, že keď som tu na zemi zvyknutý byť obklopený ľuďmi, ktorých milujem, Boh ma nechce šokovať a vo večnosti čaká na mňa ako spoločenstvo božských osôb. Osôb, ktoré ma milujú. Neraz mi to dokázali a verím, že ma v nebi čakajú. A aj preto v troch osobách, aby ma to už tu na zemi „nútilo" vytvárať vzťahy, milovať a tak sa pripravovať na večnosť, kde nikdy, ale skutočne nikdy nebudem sám, opustený. Teda ak prídem do neba. Ak však mám záruku lásky Najsvätejšej Trojice, iste sa o večnosť nemusím báť. Len sa mi treba držať Boha a on už všetko ostatné dotiahne.
P.S. Keď som si tento text prečítal, vynoril sa mi v mysli ešte obraz Cirkvi. Svoju nádej na stretnutie s Trojicou neprežívam osamotene, ale v spoločenstve ľudí, s ktorými ma spája nielen jedna viera, ale najmä jeden krst a všetky ostatné sviatosti. Som súčasťou tela, ktoré je Kristovou Nevestou. A v tomto tele, v Cirkvi, najintenzívnejšie vnímam i prežívam tajomstvo Trojice. Veď kde inde väčšmi platí staroveké: „Pozrite, ako sa milujú"?


Na stiahnutie

22. 5. 2016.doc



Návrat späť