14. 08. 2014
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenie na 20. cezročnú nedeľu: Boží obdiv

Tvoj život je pre Boha potešením (pozri Iz 56, 7). Tvoje konanie vyvoláva jeho obdiv (pozri Mt 15, 28).

Vieš o tom? Asi mi odpovieš, že to nemôže byť pravda, lebo každý deň padáš, zlyhávaš... že Boh sa na teba asi skôr hnevá, že cítiš na sebe jeho vyčítavý pohľad... že najradšej by si sa pred ním niekde skryl a mal pokoj od všetkého, čo ti Boha pripomína.

To, ako vnímame, že Boh vníma nás, je poznačené neraz našou skúsenosťou rodiny, v ktorej sme vyrastali, či spôsobom, ako nám bolo ohlasované evanjelium – nie ako radostná zvesť, ale ako súhrn zákazov a príkazov. Ale to neznamená, že takéto naše vnímanie Boha je správne. Lebo správne je to, čo hovorí učenie Cirkvi a Sväté písmo. A tam nájdeme, že Boh sa z nás teší. Boh sa teší zo mňa. Boh ma miluje. Boh ma obdivuje. Nie pre moje dobré skutky, ale preto, že som jeho. Pamätáš, čo je napísané v Genezis? „A Boh videl, že je to veľmi dobré" (porov. Gn 1, 31). Ty si veľmi dobrý.

Kde sa teda v nás berie neustály pocit viny? Je to takmer vždy – s výnimkou oprávnených a primeraných výčitiek svedomia – dielo zlého (hoci často uskutočnené a uskutočňované ľuďmi). Diabol nechce, aby sme prežívali láskyplný vzťah s Otcom. Chce, aby sme sa Otca báli, aby sme mu neverili, aby sme od neho utekali. Aby sme k nemu prichádzali možno len raz či dva razy do roka na „povinnú" spoveď a potom šup znovu do svojho úkrytu, ďaleko od Boha.

Ale to nie je cesta, ktorú má pre nás pripravenú Boh. Nemysli si, že od teba čaká, že nikdy nepadneš. Veď od dobre vie, z čoho sme stvorení, že sme iba prach (Ž 103, 14).Nie, čaká od teba, že po každom páde na neho zavoláš, aby ťa dvihol. Keby si išiel po ulici a videl by si dieťa, ako svojimi nemotornými nôžkami čľupne do každej mláky a jeho otec by ho zakaždým zmlátil, čo by si si pomyslel o takom otcovi? A prečo si potom myslíš, že tvoj nebeský Otec je taký tvrdý, ba až krutý? Nie je!!!

Ak padneš, vždy je pripravený zdvihnúť ťa. Ak žiariš radosťou, vždy je ochotný radovať sa s tebou. Ak ti srdce spieva, Boh spieva s tebou. Ak plačeš, on plače tiež. Náš Boh nie je bezcitný. On sa nezaoberá zaznamenávaním našich pádov, ale raduje sa, keď môže na ne zabudnúť. Tak veru, Boh dokáže zabúdať – nepamätá si ani jeden hriech, ktorý si oľutoval...

Tak ťa prosím, neži už viac ubitý svojou slabosťou, pocitom viny či zlyhania. Neži utopený v nenaplnených snoch či túžbach. Je nový deň. Božia láska k tebe je každé ráno nová (to nie je napísané v nejakom oslavnom žalme, ale v Knihe nárekov – pozri si verše 3, 22 – 24). A taká veľká, ako si ani nevieš predstaviť. Pripravil ti nádherný deň!

„Ak je to všetko pravda, potom prečo trpím, kde je ten nádherný deň?" Oprávnená otázka. Nepoznám odpoveď. Ale viem, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré (Rim 8, 28). Neviem, prečo trpíš, ale viem, načo. Aby si viac miloval. Boha, seba, ľudí. Nech ťa tvoje trápenie neuzavrie do seba, nedaj sa ním pohltiť. Volaj k Bohu ako kanaánska žena – a jej utrpenie bolo hrozné – a zožneš jeho obdiv. Aj napriek tomu, že spočiatku sa ti môže zdať, že si ťa nevšíma...

Ešte ti poviem niečo o sebe. Vieš, nie vždy milujem Boha. Ale viem, že on vždy miluje mňa. To mi dáva odvahu zakaždým sa k nemu vrátiť a znovu ho milovať.

Bože a Otče náš, pripravil si nevídané duchovné bohatstvo všetkým, čo ťa milujú; naplň naše srdcia vrúcnou láskou, aby sme ťa vždy a nadovšetko milovali a dosiahli od teba prisľúbené dedičstvo, ktoré prevyšuje všetky naše túžby. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Na stiahnutie

17. 8. 2014 A4.doc



Návrat späť