29. 05. 2015
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

Zamyslenia na sviatok Najsvätejšej Trojice: Test

Skončilo sa Veľkonočné obdobie, v Írsku schválili zmenu definície manželstva tak, aby vyhovovala homosexuálom, je teda čas otestovať sa.




  • 1. Koľkým ľuďom si od Veľkej noci ohlásil radostnú zvesť, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych? .........
  • 2. Koľkým ľuďom si za ten čas ponúkol možnosť stretnúť sa s Ježišom a odovzdať mu svoj život? .........
  • 3. Koľkých ľudí si vyzval, aby s tebou spievali piesne na oslavu Ježišovho víťazstva? .........
  • 4. Koľkí ľudia sa ťa opýtali, prečo prežívaš takú úžasnú radosť? .........
  • 5. Koľkých ľudí si pozval pomodliť sa spolu? .........
  • 6. Koľko ľudí si pozval spolu študovať alebo aspoň čítať Sväté písmo? .........
  • 7. S koľkými si hovoril o význame rodiny a manželstva a jasne vyjadril katolícky postoj? .........
  • 8. Koľko homílií (pápeža, biskupa...) ťa nadchlo tak, že si o nich musel niekomu porozprávať? .........
  • 9. Koľkým si povedal o veľkosti Božieho milosrdenstva? .........
  • 10. Koľko rokov si katolíkom? .........
  • Spolu .........

 

Mám obavu, že drvivá väčšina katolíkov by mala v riadku Spolu tú istú odpoveď, akú by uviedli pri desiatej otázke... Ak je to tak, nemáme sa čo čudovať, že nejaký národ schváli zmenu definície manželstva. A s veľkou pravdepodobnosťou môžeme očakávať, že keby bolo podobné hlasovanie u nás, dopadne rovnako ako v Írsku, kde takmer všetci prešli 12-ročnou výchovou v katolíckych školách.

Čo sa to stalo? Odpoveďou sú nuly napísané vyššie. Prestali sme ohlasovať radostnú zvesť o Ježišovi, o jeho víťazstve, o oslobodení, uzdravení. Mnohí kresťania totiž podľa svätého Pavla „vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú" (Tít 1, 16). A inde: „Budú mať výzor nábožnosti, ale jej silu budú popierať" (2 Tim 3, 5). A my, ktorí s Ježišom žijeme, mlčíme, neohlasujeme „vhod i nevhod", rezignovane chodíme na omše a nariekame, aký je ten svet skazený. Je to však svet, z ktorého sa cca 70 % obyvateľov Slovenska hlási ku kresťanstvu!

Čo sa stalo? Svet nám začal diktovať svoje témy a my sme mu skočili na háčik. To neznamená, že nemáme reagovať na to, čo svetom hýbe, ale nesmie sa to stať našou hlavnou agendou. Tou vždy bolo a aj dnes má byť ohlasovanie radostnej zvesti, ohlasovanie Ježiša. Môžem a mám sa vyjadrovať proti zlu a za dobro, ale vždy v kontexte evanjelia, v kontexte ohlasovania vykúpenia v Ježišovi Kristovi – aj našim najväčším protivníkom či odporcom. Nie nepriateľom, lebo toho máme len jedného – diabla.

„Ja na to nemám." Ani ja. Aj v mojich odpovediach na uvedené otázky sa nachádzajú nuly. Hanbím sa za to a ľutujem. S pocitom bezmocnosti – veď aj tak na tom nič neviem zmeniť. Ale tu je zásadná otázka: Nevieš či nechceš zmeniť? Ak nevieš, tak úpenlivo a vytrvalo vzývaj Ducha Svätého, aby ťa naučil všetko potrebné. Ak nechceš, ľutuj a rob pokánie. Potom si vzbudzuj túžbu chcieť a pros Boha, aby sa tvoje chcenie stalo skutkom. Prejdi si ešte raz položené otázky a pýtaj sa Boha, v čom sa máš angažovať, ktorú 0 môžeš už dnes zmeniť aspoň na 1. Buď si istý, že ťa povedie, lebo jemu absolútne záleží na vykúpení každého človeka.

„Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?" (Rim 10, 14). Nesmieme mlčať a nechávať si lásku k Ježišovi pre seba. Ono sa to ani nedá. Ak ju teda nikomu nedávaš, polož si poslednú otázku: „Naozaj milujem Ježiša, keď nik okolo mňa o tom nevie?" Apoštoli milovali Ježiša a vyjadrili to aj pred veľradou: „...lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli" (Sk 4, 20).

Pane, zmiluj sa a požehnaj!


Na stiahnutie

31. 5. 2015.doc



Návrat späť