01. 08. 2014
Domov   >   Ostatné   >   Zamyslenia

18. cezročná nedeľa: Iné spytovanie svedomia

„Prečo platíte striebrom za to, čo nie je chlieb, a driete za to, čo nesýti?" (Iz 55, 2).

Toto je asi najkratšie spovedné zrkadlo, aké poznám. Za čo platím? Za čo driem? Sýti to moje telo a najmä dušu?

Skús si prejsť svoje dnešné výdavky. Aha, je nedeľa, dal si len do zvončeka. Ale možno pozeráš televízor – aj za televízne programy platíš. Sýtia ťa pre večný život? Alebo máš zapnutý internet – aj za ten platíš. Sýti ťa to, čo tam vidíš, čítaš?

Možno varíš nedeľný obed. Robíš to s pokojom a radosťou, v očakávaní, že sa okolo stola zíde rodina a budete obrazom domácej cirkvi? Alebo varíš nervózne, s hnevom, že ti zas nikto nepomáha? Varenie obeda môže byť drina, ale má zmysel len vtedy, keď nám spoločné stolovanie nasýti nielen bruchá, ale aj a najmä srdcia radosťou zo spoločenstva a blízkosti milovaných...

A predsa sa ešte vrátim k tomu zvončeku. Dal si štedro, alebo skúpo? Pričom štedro vôbec nemusí znamenať veľa. Štedro znamená s ochotou prispieť na chod farnosti, pomôcť Božím dielam, ktoré farnosť realizuje. Skúpo zas vôbec neznamená dať málo. Možno si dal veľa, ale ak s myšlienkou, že čo ten farár s toľkými peniazmi robí, alebo ak len z donútenia, lebo všetci dávajú, tak si drel za to, čo nesýti...

Svätý Pavol sa dnes pýtal, čo nás môže odlúčiť od Kristovej lásky. Spomenul aj hlad a nahotu. Hoci asi nik z nás dnes týmto netrpí, tak práve túžba „byť zabezpečený" či, ako sa dnes hovorí, „byť za vodou" nás neraz od Krista odlučuje. Lebo zháňame sa za vecami, ktoré nie sú chlebom, drieme za to, čo nesýti.

Perfektný záver dnešných textov nám dáva Pán Ježiš. Mal plné právo nechať všetko tak a utiahnuť sa niekde so samoty, veď mu zabili drahého priateľa. Ale neurobil tak. Keď videl túžbu ľudí po Božom slove, sýtil ich. A nasýtil aj ich telá. Nedal sa odlúčiť od Boha vlastným zármutkom. Svojím konaním zároveň sýtil svoju ubolenú dušu...

Ešte jeden paradox nášho správania sa. Keď svet dáva zadarmo hlúposti, tak sa tam hrnieme a berieme s veľkým úsmevom. Pritom svet to robí zištne – robí si reklamu a všetko, čo nám dá akože zadarmo, niekoľkonásobne preplatíme pri kupovaní vecí, ktoré neraz ani nepotrebujeme. Keď však Boh ponúka – a skutočne zadarmo – najväčší poklad, večný život, tak sa okúňame a chceme si na spásu „zarobiť", napríklad dobrými skutkami.

Osvoj si kratučkú rannú modlitbu: „Pane, čo mi dnes chceš dať? Túžim to vďačne prijať." A večerné spytovanie svedomia: „Za čo som dnes platil? Posilnilo to môj život s Bohom? Za čo som drel? Pomohlo mi to prísť bližšie k nebu? Zažiarilo mojou prácou Božie kráľovstvo?"

Buď si istý, že ak sa budeš takto modliť a takto si spytovať svedomie, tvoj život bude svätejší. Nie bez hriechu, ale bližšie Bohu...

Veľký Bože, nadšene vyznávame, že si náš Stvoriteľ a Pán; prosíme ťa, sprevádzaj nás s otcovskou priazňou a ako si nás láskavo stvoril, tak v nás obnovuj a zachovávaj svoju milosť. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.


Na stiahnutie

3. 8. 2014 A4.doc



Návrat späť