Jozef kard. Tomko - Homília na Škapuliarsku P.Máriu

1. Načo sme sa zišli ?
Dnes sme sa zišli tu na odpuste, aby sme oslávili Sviatok karmelskej, alebo škapuliarskej Panny Márie. Ona je zvláštnou patrónkou vášho kostola a ochrankyňou vášho farského spoločenstva. Je však ochrankyňou aj všetkých ľudí, ktorí ju vzývajú. Preto sa chceme na chvíFu zastaviť, aby sme hlbšie pochopili význam tohto sviatku a tiež si z neho odniesli bohaté ovocie.
Karmelská Panna Mária sa tak nazýva podFa pohoria Karmel, ktoré sa nachádza vo Svätej Zemi. Hora Karmel je známa zo Starého zákona, lebo sa tam odohrala pamätná polemika a víťazstvo proroka Eliáša nad kňazmi, či žrecami pohanského bôžika Bála. V stredoveku tam vznikol kláštor pustovníkov. Pohorie je asi 500 m vysoké. Tiahne sa až k stredozemnému moru. Na poslednom cípe nad morom sa nachádza jaskyňa a kostol, skade je krásny pohľad na more. Tam sa tiež usadili v 13. storočí pustovníci, ktorí začali uctievať Pannu Máriu pomenovanú podľa hory Karmel. Na tom mieste si vybudovali kláštor rehoľníci karmelitáni a začali rozširovať úctu ku Karmelskej Panne Márii, najmä keď sa tam podľa tradície zjavila preblahoslavená Panna generálovi rádu sv. Šimonovi Stokoví, pričom mu odovzdala ako znak svojej zvláštnej ochrany v živote a v hodine smrti rúcho, čiže škapuliar. Kto nosí toto rúcho, ktoré sa skladá iba z malých kúskov látky alebo je to len malá medaila na krk, ten sa odovzdáva do zvláštnej ochrany Panny Márie, uznáva ju za svoju Matku a zveruje jej svoj život, radosti, ťažkosti, ako aj svoju smrť.
My sme tu prišli pre tú istú príčinu. Či už nosíme, alebo nie, škapuliar alebo medailu Panny Márie, prišli sme ju stretnúť, chváliť, oslavovať, prosiť. Prišli sme ju stretnúť, tak ako ona sa ponáhľala stretnúť so svojou príbuznou Alžbetou. Keď sa modlíme ruženec, alebo aj Zdrávas osve, s miliónmi veriacich v každom Zdrávase opakujeme pozdrav Alžbety, keď k nej prišla na návštevu jej mladučká príbuzná z Nazaretu: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života" (Lk 1,42).
Už od mlada poznáme tiež inú mariánsku modlitbu: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička". Má to byť najstaršia modlitebná prosba prvých kresťanov k Bohorodičke. A radi si zaspievame našu pieseň: "Pod tvoj plášť sa utiekame". Na viacerých miestach, ale najvýraznejšie na istom pútnickom mieste pri Maribore, v Slovinsku, som videl pekný obraz Panny Márie s roztiahnutým plášťom, pod ktorým ona ochraňuje celý zástup ľudí z rôznych povolaní, pápežov, biskupov, kňazov, rehoľníčky, kráľov, roľníkov, úradníkov a podobne. Zaujali ma otcovia a matky so svojimi deťmi. Aj oni sa utiekali pod mocnú ochranu Panny Márie. Ona je naozaj ochrankyňa rodiny.
2. Mária - ochrankyňa rodiny
Lebo Panna Mária má do činenia s rodinou. Stou svojou rodinou v Nazarete, ale aj s tou širokou rodinou, ktorú jej zveril v učeníkovi Jánovi sám Ježiš Kristus, keď jej pod krížom povedal: „Hľa, tvoj syn", hľa tvoji synovia.
Prejavila svoju starostlivosť o mladomanželov na svadbe v Kane Galilejskej a znovu ju nachádzame v evanjeliu, keď prichádza so svojimi príbuznými, ktorí sa boja o Ježišovo zdravie, lebo príliš horlivo učí a zabúda aj na jedlo a odpočinok. Ježišovi oznámia jednoducho: „Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať". Pod menom „bratia" sa ešte aj dnes v semitských rečiach rozumejú aj ďalší príbuzní, ako bratranci. Ja som mal spolupracovníka arabskej reči, ktorý všetkých svojich príbuzných nazýval bratmi. Aramejská reč ani nemá vlastný názov na „bratranca". Ako vieme, Ježiš nemal vlastných bratov ani sestry v našom úzkom slova zmysle. Aj rodina sa chápe v širšom význame, spolu so strýkmi, tetkami, ich deťmi a starými rodičmi. Aj my na našom východe povieme: Tí a tí sú nám „rodzina". Teda za Ježišom prišla ako by delegácia širšej rodiny, ku ktorej sa pridala aj Ježišova matka.
Táto návšteva rodiny príbuzných je však pre Krista Pána príležitosťou, aby poukázal na iný druh príbuzenstva, ktoré sa neviaže na zväzky tela a krvi, ale je rázu duchovného: „Každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka". Ide tu o duchovný zväzok, o duchovné príbuzenstvo, o duchovnú rodinu. Asi v tom zmysle, ako keď som ja vás všetkých na začiatku pozdravil: „Drahí bratia a sestry".
Panna Mária má do činenia s prirodzenou rodinou aj s rodinou duchovnou, založenou na plnení Božej vôle, s rodinou, ktorú si sám nebeský Otec a jeho Syn zhromažďuje z ľudí. Aj my sme tu zhromaždení ako členovia našej prirodzenej rodiny a ako členovia duchovnej rodiny. Ako vyzerajú a ako majú vyzerať tie dva druhy rodiny, o ktorých hovorí evanjelium ? Ako vyzerajú dnes, konkrétne na Slovensku ?
3. Ľudská rodina a manželstvo
Dnes sa o rodine až priveľa debatuje. Často sa hovorí, že rodina je v kríze, alebo že manželstvo je v kríze. Dokonca sa rozširujú nové teórie o rodine, kto môže uzatvárať manželstvo a vytvárať rodinu, kto si môže nárokovať na práva rodiny, ako je napríklad súžitie, tak zvané partnerstvo, adopcia a podobne, ako je to s rozvodom, atď.
My veriaci máme šťastie, že sa môžeme oprieť nie o nejakú čisto ľudskú náuku a mienku, nie o nejakú privezenú módu, ale o učenie Ježiša Krista. Z tohto pokladu nie iba ľudskej múdrosti vyberieme niekoľko dôležitých právd. Nie všetky sa zhodujú s názormi tohto sveta. Niektoré idú priam proti prúdu, ktorý sa nám núka cez rôzne mediálně prostriedky. Aj Kristus Pán sa musel merať s protivníkmi, ktorí obhajovali napríklad rozvod. Vtedy sa odvolal na plán, ktorý sám Stvoriteľ „na začiatku", čiže pri stvorení, vložil do ľudskej prirodzenosti, keď stvoril človeka a prvý ľudský pár.
Lebo Boh stvoril muža a ženu ako dve bytosti, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a to tak telesne ako aj povahou a duševnými vlastnosťami. Boh ich stvoril z lásky a stvoril ich pre lásku. Manželstvo je práve spoločenstvo lásky. Zo vzájomnej lásky manželov sa rodí aj ľudský život, život dieťaťa. Boh dal a dáva mužovi a žene schopnosť plodiť, čiže spolupracovať na stvorení novej
Fudskej bytosti. Tú schopnosť si muž a žena nedali sami, našli ju v sebe, vo vlastnej Fudskej prírode. Ani ich rodičia ju nemali od seba, ale od rodičov, a tí zas ďalej, až po prvých rodičov a nakoniec až od samého Stvoriteľa. Ide teda o vznešenú schopnosť, ktorú treba používať zodpovedne, podľa vôle Stvoriteľa. Používať a nie zneužívať, najmä keď ide o plodenie nového ľudského života.
Z telesného spojenia muža a ženy vzniká nová bytosť, ktorá potrebuje deväť mesiacov pod srdcom matky a potom dlhé roky na plný vývin. Potrebuje atmosféru lásky, istoty, opatery, potrebuje výchovu otca i matky, muža i ženy, ako nám povedia aj psychológovia. To všetko zaručuje iba trvalé manželstvo. Tá živá bytosť je však od počiatku nová, odlišná od matky, a ľudská, nie nejaké zviera alebo iný tvor. Už od počiatku má v sebe zapísaný akoby program svojho vývoja. Pravá veda nám tu pomáha, aby sme sa nedali oklamať nijakými odvolaniami, že je to len kus tkaniva ako sú mandle a že žena má slobodu rozhodnúť, či ho zničiť, a podobne. Nie veru, to je ľudská bytosť, a to aj keby bola nejako postihnutá. Pozor, aby sme neupadli do hrozných praktík, ktoré zaťažujú svedomie a nechávajú najmä ženám ťažký nepokoj na dlhú dobu!
Slovensko začína pociťovať stále vážnejšiu krízu manželstva a pôrodnosti. Podľa úradnej štatistiky sa pred piatimi rokmi narodilo 27,5 percenta všetkých novonarodených, to značí takmer 15.000 detí, mimo manželstva. V roku 2008 už celá tretina novorodencov sú nemanželské deti. Jeden článok v novinách mal výrazný titul: „Na dieťa už manželstvo netreba". Nato stačia predmanželské súžitia alebo voľné partnerstvá, bez záväzkov! Aké sú následky pre deti, pre také súžitia, pre nápd, pre krajinu? Okrem toho rastie počet rozvodov, dnes sa u nás rozvádza už"$Tzo 100 manželstiev! To sú práve úpadkové javy, ktoré vedú západnú civilizáciu k zániku. A to sú takzvané „nové modely rodiny", ktoré sa dnes propagujú v televízii a tlači, kde sa poriadna, ozajstná rodina predstavuje ako spiatočnícka a zaostalá. Už ani nespomínam iný druh všelijakých spolunažívam! Drahí rodičia, buďte ostražití a kritickí voči takým názorom. Nedajte si prekrútiť svedomie ani mravnosť. Chráňte si svoje rodiny a svoje deti!
Rodina má mimoriadne poslanie pre svojich členov, pre civilnú aj náboženskú spoločnosť. Rodičia majú prvotné právo, ale aj povinnosť zaručiť výchovu svojich detí, ktoré patria v prvom rade im. Najmä dnes nemožno celú výchovu zveriť iba škole, a tým menej iba štátu alebo televízii, alebo dokonca ulici. V rodinnom krbe dobrý príklad rodičov platí omnoho viac ako mnohé kriky. A pamätajme si aj skúsenosť, že rodina, ktorá sa modlí spolu, zostáva spolu.
Koľko krásnych a dôležitých vecí by sa dalo ešte povedať o manželstve a o rodine. Vy sami viete, koľko Božej pomoci treba najmä dnes, aby vaša rodina bola naozaj šťastná. Ak v Káne chýbalo na hanbu novomanželov víno, v každej rodine môžu chýbať iné predôležité veci: chlieb, práca, zamestnanie a podobne. Koľko nástrah a nebezpečenstiev hrozí aj vašim rodinám na Slovensku: muži, ba aj ženy musia často hľadať prácu ďaleko od domu, niekedy aj v cudzine, rodiny ostávajú rozdelené. Aj pri tejto príležitosti apelujeme na zodpovedné svetské autority a najmä na vládu, aby odpomohli tejto situácii a pomohli vytvoriť pracovné a ubytovacie možnosti. Teraz je naozaj doba, aby sme prosili o príhovor Panny Márie a aby sme sa utiekali pod jej plášť: „Pod tvoju ochranu sa utiekame svätá Božia rodička!" 4. Duchovná rodina
V dnešnom evanjeliu nás však náš Božský Učiteľ upozorňuje aj na duchovnú rodinu, na duchovné príbuzenstvo: "Každý kto plní vôFu môjho Otca je môj brat i sestra i matka."
Vynaložiť celé úsilie, aby sme plnili vôľu nebeského Otca, nás robí Božími deťmi, bratmi a sestrami samého Ježiša Krista. Získavame si tak právo na to isté nebeské dedičstvo. Nebeský Otec nás prijal za svoje deti, obdaril nás svojimi darmi a dal nám aj dedičské právo na raj. Žiada od nás len to, aby sme prijali jeho vôľu, ktorou chce naše šťastie. My si nevieme ani dobre oceniť fakt, že Boh nás menuje svojimi deťmi a že - ako to zdôrazňuje sv. Ján- nimi aj naozaj sme! Sme jeho, Božia rodina!
Ježiš Kristus, Boží Syn a náš brat, nás zhromaždil dokopy do jedného spoločenstva, ktoré nazval svojou Cirkvou. My nie sme si cudzinci, aj keby sme sa nepoznali. V Kristovi nás spájajú mnohé zväzky. Tvoríme jednu rodinu. Vlastnú rodinu každý miluje, cíti sa v nej dobre, aj keď mu niekedy niečo chýba, nájde v nej pochopenie, súcit, pomoc. V tej veľkej, celosvetovej rodine, ale aj v našej najbližšej farskej rodine. Tá by mala naozaj byť ,3ožou rodinou". Je tomu v skutočnosti tak? Vieme sa takto milovať, napomáhať, odpúšťať si a rešpektovať sa v našom farskom spoločenstve? Vieme konkrétne spolupracovať tak v modlitbe, ako aj v pomoci iným, aj vo verejnom živote?
Nesmieme zabudnúť, že aj Božia rodina - Cirkev má svoju Matku. Dal ju nám sám Ježiš Kristus. Svoju vlastnú Matku dal aj nám za Matku. Tam pod krížom. Ona je našou ochrankyňou a pomocníčkou. Pod jej ochranný plášť sa utiekame aj ako duchovná rodina. A chceme spolupracovať na tom, aby sme sa v nej cítili ako doma.
Drahí bratia a sestry,
keď vyslovíme slovo „rodina", tak myslíme na teplé miesto, na otcovu istotu a ochranu, na matkinu lásku, na manželskú vernosť, na kus dobrého chleba, na spolucítenie, svornosť a dôveru, na svojpomoc, ale nadovšetko na vzájomnú lásku. Práve tú vzájomnú, svojpomocnú lásku treba nám zintenzívniť. Aby sme mali šťastné, zdravé kresťanské rodiny, ktoré sú zárukou pre zdravý národ, aj pre zdravú Cirkev, „Božiu rodinu".
Dnes prosíme karmelskú ači škapuliarsku Pannu Máriu, aby nám pomohla a vyprosila nám milosť i odhodlané rozhodnutie obnoviť a posvätiť náš život v prirodzenej i duchovnej rodine. „Pod tvoj plášť sa utiekame, svätá Božia rodička." Amen

Späť do zoznamu príspevkov kategórie

Diecézne centrum


Viac informácií

Rok kresťanskej kultúry

Viac informácií

Súťaže

Viac informácií

Svetové dni mládeže

Viac informácií